6 jednoduchých krokov ku zmene

Potrebujete zmenu??

Neviete ako začať?

Tu je jednoduchý návod:

E-book kúpite na www.annahvizdakova.sk

 

Ako sa vysporiadať s nervozitou, hnevom, únavou na materskej dovolenke?

 

 

Pocitmi únavy, hnevu, nervozity, depresie, stresu sa musí mamička vyrovnávať každý deň. Niekedy sa to podarí, inokedy sa necháme pocitmi a neúspechmi znechutiť.

 

1. Uvedomovať si svoje pocity, pozorovať seba a pozorovať dieťa. 

• Uvedomujme si, čo v nás vyvoláva únavu, nervozitu, napätie, hnev, …
• Pozorujme, ako reagujeme, keď nás dieťa neposlúchne, ale aj keď nás poslúchne. 
• Pozorujme ako reagujeme, keď nás tlačí čas, keď máme času dostatok, keď je nepríjemná situácia, ľudia a pod. Keď na tieto veci prídeme, môžeme ich eliminovať a nahradiť, alebo tie pozitívne opakovať a vylepšovať. 
• Sledujeme pocity za našimi slovami. 
• Začnime si uvedomovať svoje pocity, emócie a skúsme ich aj správne pomenovať. Je mi zle – je veľmi široký pojem.  Dá sa to vyjadriť ináč - cítim tlak v brušku, je mi na zvracanie, som nervózna, lebo ma tlačí čas.

Svoje myšlienky vyjadrujeme slovami – verbálnou komunikáciou – môže klamať

Svoje pocity vyjadrujeme gestami, tónom hlasu – neverbálnou komunikáciou – väčšinou neklame

2. Ovládať sa – Sebaovládanie.

Prečo pri rovnakej situácii niektorí ľudia vybuchnú, sú urazení a druhí ľudia si ani nevšimnú, že ich vôbec niekto ohováral, ukrivdil, nahneval, urazil? Je to preto, lebo si vyberáme, ako budeme v daných okamihoch reagovať.

Udalosť + Reakcia = Výsledok

Udalosť, ktorá sa nám stala a naše reagovanie na túto udalosť, nám tvorí výsledok.

Príklad:

Práve ste doumývali dlážku a vaše  dieťa vám na ňu nechtiac vyleje kávu, ktorú ste si chceli dať. Túto udalosť neovplyvníme. Môžeme však ovplyvniť našu reakciu na to, čo sa nám stalo. „Nevšimol si si, že som práve doumývala? To som tu len na upratovanie? Nemôžem mať aj ja chvíľu pokoj?“ Necháme sa strhnúť a nakričíme na svoje dieťa, ktoré tu kávu nevylialo naschvál. Dieťa začne plakať a je to ešte horšie. Alebo môžeme povedať: „to nič, aj keď som práve tú podlahu doumývala , viem, že si nechcel. Utrieme to a bude všetko OK. Pozri ešte tu mám aj vedro s handrou, pomôžeš mi?“

Rozhodnutie, ako budeme v každej situácií reagovať je na nás. Sebaovládanie nie je nič iné, ako reagovanie na udalosti vo vašom živote.

2 tipy, ako sa začať viac ovládať:

•   Keď vás niečo nahnevalo, znervóznilo – ZASTAVTE SA- napočítajte do 10. Dáte čas emócii, aby sa ukľudnila a aj mozgu, aby niečo vymyslel. To, že sa nahneváte nie je zlé, sme ľudia a na niektoré veci sa aj právom nahneváme. Ale to, ako budeme reagovať, určí smer, akým sa bude výsledok uberať.

•   ODDYCHUJTE – oddych, relax vás ukľudní a oveľa ľahšie sa zvládnete takéto situácie, zlé pocity keď budete  v pohode,  ako keď budete  v strese.

Viac o zmene myslenia a o tom, prečo by sme mali myslieť aj na seba, nájdete v ebooku

Ako efektívne zvládať vzdor dieťaťa

www.annahvizdakova.sk 

Autor: Anna Hvizdáková

Ako dieťa reaguje na naše správanie?

Prídete z práce unavená, máte plnú hlavu starostí, čo všetko ešte dnes musíte stihnúť (navariť, oprať, ožehliť....).      

                                                                                                                                                            

Už teraz ste z toho zúfalé. Dúfate, že dieťa má už domáce úlohy hotové a preto počúva nahlas hudbu. Idete za ním do izby a spýtate sa, či má domáce úlohy hotové. Ešte nie. Teraz sa mi  nechce, daj mi s tým pokoj. Poprosíte ho teda, nech si hudbu dá tichšie a vy S dôverou, že si úlohy urobí neskôr odchádzate. Avšak ani po dlhej chvíli sa hudba nestíšila. Poprosíte manžela, aby to vyriešil. Otec príde do izby a kričí,  nech si to vypne a nech si robí úlohy. Dieťa však zoberie sluchátka  a ignoruje všetko naokolo!

Našli ste sa v tomto príbehu? Je to aj u vás také, alebo v niečom podobné?

Prečo takéto situácie vznikajú? Pretože deti  sú inteligentné a chcú sa presadiť. A  tak využívajú vaše slabosti na to, aby oni zvíťazili.  Aké boli slabosti rodičov v predchádzajúcom príbehu?

Matka sa bojí konfliktov, snaží sa vyriešiť situáciu pokojne, avšak ak to nejde, pošle otca, o ktorom vie že má väčšiu autoritu. Otec síce volí tvrdšie metódy, ale dieťa aj tak vie, že krikom z otcovej  strany sa to končí. Nakričí a robí si ďalej svoje . Akú chybu robia rodičia? Neuplatňujú dôsledky. 

Vyhrážajú sa, nakričia, poprosia, ale to je všetko. Dieťa víťazí!  

1. Tu si nepoložte otázku: Prečo nás neposlúcha a robí si všetko po svojom?   
2. Ale položte si otázku: Čím som ako rodič prispel  k vytvorenie tohto problému.

Nie je to pre nás ako rodičov veľmi príjemné, avšak musíme sa pozrieť aj na tŕň vo svojom oku a nielen na tŕň v oku svojho dieťaťa. 

Prečo bratovi vidíš v oku smietku, a vo vlastnom oku nebadáš brvno? (Mt 7, 3)

Možno si práve teraz uvedomíte, že ste vo výchove detí robili chyby. Že ste sa snažili, ovládať správanie svojho dieťaťa, ale zistíte, že lepšie je ovládať svoje správanie k dieťaťu. Dieťa sa učí tomu, s čím žije.

Ak chcete pracovať na sebe samej a naučiť sa ako byť so svojím dieťaťom šťastná informujte sa o 

e-booku na www.annahvizdakova.sk