Čo by si tento rok prialo pod stromčekom vaše dieťa?

www.annahvizdakova.sk

Výrok o materstve

Už nevládzem! Na všetko som sama, nič ma nebaví! Ako si znova nastaviť vnutornú pohodu?

Pozná to každá z nás. Ale tento článok nie je iba pre ľudí, ktorí si myslia, že sú preťažení, vyhorení alebo v neustálom strese. Aj človek, ktorý si život užíva, ktorý si nájde na seba čas, sa môže dostať do stavu vyčerpanosti, lenivosti, či únavy.

Viem, o čom hovorím, pretože športujem, dám si teplú vaňu, idem na prechádzku do prírody a aj tak príde obdobie, kedy neviem, čo skôr. Časová tieseň a termíny ma vedia dostať do stavu, kedy sa necítim dobre a som nervózna. Nie je to však z toho, že by som si nevedela zorganizovať deň alebo urobiť plán.  Ide o to, že mám toho tak veľa a nestíham to zahrnúť do svojich plánov, či dňa.
Chodím do práce, chodím zároveň na dve školy, mám rodinu, domácnosť, záľuby a mnoho ďalších aktivít. Svoju prácu milujem a nemenila by som ju za nič na svete. Tiež milujem svoju rodinu a rodina je pre mňa prioritou číslo jedna – teda mám pre ňu vyhradený čas, ktorý nevymením za nič.

Jedine čo mi ostáva, aby som nevyhorela, alebo nebývala podráždená, je dať si toho na plecia menej. Niečoho sa musím vzdať a rozhodujem sa na základe svojich priorít.

Aby sme sa zo života tešili

Ak aj vy ste na tom podobne  a cítite, že už toho máte na sebe veľa nabalené, tak skúste prehodnotiť, či všetko čo ste si zobrali na plecia, aj musíte urobiť.
Túžim, aby som si každý deň užívala, aby som sa tešila z každej činnosti, ktorú robím, ale ak je toho fakt na mňa veľa, tá radosť sa niekde vyparí a nahradí ju stres a nervozita. A to nechcem. Možno aj vy si toho veľa naplánujete a potom z toho čo robíte, nemáte radosť, pretože vám hlavou beží (ešte toto, ešte tamto, na to som zabudla...).

Svet sa nezrúti, keď si niečo, čo sa dá odložiť, necháme na neskôr. Aj keď nič nerobiť občas treba. V tomto článku sa zameriavam na to, že si na seba ako ženy, manželky, matky kladieme príliš vysoké nároky a zabúdame na to, čo je pre nás skutočne dôležité a zabúdame si tie veci vychutnávať. Z času na čas sa to stane, no nemalo by to byť životným štýlom. Náš životný štýl nech je radosť, pokoj a spokojnosť.

 

E-book od autorky článku nájdeš na 

www.annahvizdakova.sk

U niekoho prichádza stres, nervozita z dôvodu, že si myslí „všetko je na mne“ . Je na mne, aby bola domácnosť  vždy tip-top,  aby z detí vyrástli dobrí ľudia, aby som zabezpečila deťom všetko čo chcú, aby sa môj manžel- partner zmenil.... Niekto má stresy z toho, že sa neustáte s niekým porovnáva a chcel by byť ako jeho sused, či kamarátka. Možno niekto má stres z toho, že stále po niečom túži a s ničím, nikým nie je spokojný. Každý to má inak.


V dnešnej dobe je stres častým javom už aj u detí a to je varovný signál, aby sme seba, svoje deti naučili prichádzajúci stres rozoznať a nedovoliť mu preniknúť do nášho života.



 

Ako na to?

1. Ak sa cítime nesvoja, nervózna alebo v strese, porozmýšľajme, kvôli čomu sa tak cítime a skúsme prehodnotiť priority alebo daný postoj. Niekedy stačí zmeniť iba postoj k danej veci, pozrieť sa na vec z iného uhlu, pozitívnejšie a už sa stres eliminuje. Pokiaľ je nervozita dlhodobejšia, mali by sme porozmýšľať, či sa niečoho môžeme vzdať, aby sme vedeli byť pokojnejšie a šťastnejšie.

2. Cvičenie, šport, záľuby , dostatočný spánok nás vedia nakopnúť, dodať nám energiu a silu pustiť sa do vecí, ktoré máme na pláne. Pokiaľ cvičíme pravidelne, vieme, že sme menej unavené, a že toho stihneme oveľa viac, ako bez nejakého pohybu. Mnohí hovoria, že na cvičenie, záľuby nemajú čas. Ľudia si však nenájdu čas na veci, ktoré nepovažujú za dôležité.(Zdroj: https://najmama.aktuality.sk/clanok/257862/koncim-je-toho-na-mna-vela-co-v-take-chvile-ako-si-svoj-zivot-uzivat/)





POKRAČOVANIE TU 

HRANICE vs PRAVIDLÁ. Zistite, aký je v nich rozdiel a kedy, ktoré uplatniť.

Určite sa každý z nás s týmito pojmami stretol. Poznáte však, čo skutočne znamenajú a aký je medzi nimi rozdiel? 

 

Nielen pri výchove detí, ale aj v osobnom, manželskom a pracovnom živote, by sme mali mať stanovené hranice a dodržiavať nejaké pravidlá. A to nie len my voči iným, ale aj ostatní voči nám. Je to potrebné na to, aby sme si zachovali svoje ja, aby sme si mohli dovoliť byť samé sebou a aby sme mohli robiť to, čo je správne, to čo nás baví a napĺňa.


Život bez hraníc nám prináša:
Nemať: vlastný život,  názor, vlastné a skutočné pocity, vlastný voľný čas, pocity viny, vyčerpania. Stávame sa terčom manipulácie, preberáme zodpovednosť za iných...

Život bez pravidiel nám prináša:
Chaos, neustále vysvetľovanie a opakovanie, nezodpovednosť, disfunkčnosť....

Z vyššie uvedeného nám vyplýva, že život s hranicami a s pravidlami je predsa len lepší. Avšak len bezhlavé dodržiavanie pravidiel a hraníc bez lásky nemá nijakú cenu.

 

Dôsledné dodržiavanie a rešpektovanie vnútorných hodnôt,  hraníc každého člena
rodiny,  zaručí to, že každý bude v rodine slobodný a šťastný.

 List Galaťanom 5/13 Lebo vy ste povolaní pre slobodu, bratia. Len aby sloboda nebola zámienkou pre telesnosť, ale navzájom si slúžte v láske. 

Ako manželka a matka môžete uvariť večeru, ale nie ste povinná ju viackrát podávať a prihrievať. Pokiaľ ostatní členovia rodiny vedia, o koľkej večeru podávate,  chcú sa jej zúčastniť, musia si zabezpečiť to, že sa dostavia domov v určený čas. Pokiaľ nie: „nech sa páči večera je v chladničke, poprosím poumývať riad a kuchyňu nechať v takom stave, ako  ju našli.“ Zdá sa vám to sebecké?
Možno to tak na prvý pohľad vyzerá. Sebecké voči komu? Mužovi alebo deťom? Či sebecké voči vám? Cítite vinu za to, že muž dlho pracuje a vy nie ste schopná mu večeru ani zohriať? Dieťatko je už unavené, mám mu ešte pridávať roboty?

Právo matky na vlastný čas

 

My ženy často máme takýto scenár v hlave, avšak nie je správny.  Nie je správny v tom prípade, pokiaľ sa nechceme nechať využívať a zneužívať. Každá manželka a matka má právo na to, aby mala svoj vlastný čas, nebola otrokom muža a detí, ale bola slobodná a šťastná.
Keď muž a deti zistia, že mama si váži samu seba, nenechá si zo sebou robiť čokoľvek, postaví sa za svoje hodnoty, tak si ju budú aj viac vážiť. Navyše, sa každý člen rodiny naučí preberať zodpovednosť sám za seba. Pokiaľ viem, čo je v mojej kompetencii, čo vlastním, za čo mám zodpovednosť, nadobúdam pocit slobody a možnosti voľby, za ktorú preberám aj zodpovednosť a nepreberá moju zodpovednosť niekto iný (v našom prípade milujúca mama).
Čo si myslíte, ktorá mama dá svojmu dieťaťu viac do života? 
Ktorá za dieťa všetko urobí, len aby netrpelo - alebo tá, ktorá nechá niesť dôsledky  rozhodnutia na dieťaťi?
V prvom prípade nesie zodpovednosť za rozhodnutie dieťaťa mama a v druhom prípade za svoje rozhodnutie nesie zodpovednosť dieťa samo. Čo si myslíte, ktoré dieťa bude v dospelosti šťastnejšie a vyrovnanejšie? (Zdroj: https://najmama.aktuality.sk/clanok/256866/poznate-rozdiel-medzi-hranicami-a-pravidlami-mali-by-ste-je-to-dolezite/)


Pokračovanie článku  TU 

www.annahvizdakova.sk

Potreba lásky sa v dnešnej dobe zanedbáva. Ako nás a naších blízkych mení láska k lepšiemu??

Láska. Je to slovo, ktoré všetci poznáme, vyslovujeme ho, počúvame ho, no nie vždy lásku používame aj vo svojich slovách a činoch. Čo to slovo „láska“ vlastne znamená? 

 

 

 

Láska je z psychologického hľadiska primárna, základná ľudská potreba. 

Sú výskumy, že pokiaľ sa lásky nedočká malé dieťa, často umiera. Je to abstraktná vec, ale dá sa vidieť a cítiť. Vidieť vo forme skutkov a vnútorne cítiť vo forme slov, objatí a skutkov. Lásku každý chápe individuálnym spôsobom, ale v konečnom dôsledku ju berieme všetci ako intenzívny emocionálny pocit.

Lásku pociťujeme k Bohu, k sebe, k deťom, k manželovi, k rodine, ku priateľom, k ľuďom, k zvieratám a aj k veciam. Ku každému ju cítime inak, inak ju preukazujeme a inak ju aj prežívame.
Deti potrebujú od nás úplne niečo iné ako Boh, muž, priatelia. Muž od nás tiež nechce, aby sme s ním donekonečna stavali lego, ale má iné potreby, z ktorých cíti, že je nami milovaný. Samotné slová bez skutkov nestačia.

Nestačí povedať mužovi 5 x za deň milujem ťa a nedať mu to, čo potrebuje. Každý potrebuje niečo iné. Niekto je rád, že má teplú a dobrú večeru, iní zasa potrebujú prísť do pokojného a radostného prostredia, niekto túži po ocenení a uznaní. Muži, keď dostanú to, čo potrebujú, tak vidia a cítia našu lásku.

Rovnako je to so všetkými ostatnými. Priatelia od nás nechcú teplé večere každý deň, ale potrebujú, aby sme im načúvali, pomáhali a boli na blízku, keď sú v problémoch.

Láska – jedno slovo a tak veľmi veľa podôb má

Mne sa páči, ako lásku vystihuje kniha kníh Biblia v 1 liste Korintským v trinástej kapitole od štvrtého verša.

 „Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadúva, nie je neslušná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nezmýšľa zle, neraduje sa z neprávostí, ale teší sa s pravdou, všetko znáša, všetkému verí, všetkého sa nádeja, všetko pretrpí. Láska nikdy neprestane“.

Láska skrýva v sebe mnohé ďalšie slová a pojmy. Ak chceme, aby naše deti boli plné lásky, tak by sme ich postupne mali všetkému naučiť a predovšetkým byť v láske príkladom.

Láskavosť – ľudské dobro vo vzťahu k iným. Vľúdne a prívetivé správanie sa. Ochota, dobrota a pozornosť. Dobrý, prospešný skutok vykonaný pre niekoho, bez nároku na odmenu.
Láskavý – byť milý a činiť dobro druhým.
Milosrdný – mať súcit s ostatnými a pomáhať biednym.
Zhovievavý – nebyť až priveľmi prísny, niekedy povoliť zo svojich nárokov.
Milostivý – odpúšťať, odpúšťať a odpúšťať. Prejaviť priazeň a prijatie, aj keď si to niekedy nezaslúžia.
Láskať sa – prejaviť lásku objatím, túlením, hladkaním, dobrými a milými slovami, či skutkami.
Trpezlivý – znášať bez odporu niečo nepríjemné (bolesť, námahu, utrpenie). Nestrácať nádej, zostať čakať a vytrvať.
Dobrotivý – činiť dobro, byť láskavým a vľúdnym človekom, rozdávať úsmev, jemnosť, nehu a radosť.
Verný, dôverný – byť dôveryhodným a úprimným k iným. Dodržiavať pravidlá rodiny. Mať jasné hodnoty a priority. Milovať pravdu. Byť lojálny a oddaný svojej rodine.
Milujúci – prejavovať a preukazovať iným lásku a náklonnosť. Venovať mužovi, deťom a ostatným veľkú pozornosť, čas a všetky vyššie uvedené vlastnosti uskutočňovať a činiť.

Láska nie je o tom, že nás milujú, ale o tom, že my milujeme iných. Nie je to o prijímaní, ale o dávaní. Keď dávaš, dostaneš, keď miluješ, budeš milovaná.

 

 

Druhy lásky

Vzájomná láska
je šťastie, ktoré si navzájom dávame. Dávame jeden druhému to, čo potrebuje ten druhý, nie to, čo potrebujem ja. Jeden druhému pomáhame, podporujeme sa, zdieľame starosti aj radosti. S láskou a radostným pocitom robíme tie veci, o ktorých vieme, že ten druhý ich má rád a potrebuje ich. Pokiaľ muž robí to, čo má rada jeho žena a žena robí to, čo má rád jej muž, tak sú šťastní obaja.
Napĺňame potreby detí, muža a robíme ich šťastnými. Vzájomná láska nie je o tom, že iba mi dávame, ale aj deti a muž musia dávať nám, to čo potrebujeme zasa my.

Vytrvalá láska
Neprestavajúco, neúnavne a nepoľavujúco milujeme deti i muža. Vieme, že majú chyby, že nie sú vo všetkom dokonalí, ale tiež vieme, že majú aj dobré vlastnosti, vedia robiť aj správne veci.

Pozeráme sa na nich z tej lepšej stránky, aby mohli rásť a napredovať. S trpezlivosťou a vytrvalosťou znášame priestupky, ktoré im odpúšťame, ako oni nám odpúšťajú tie naše. S vytrvalou láskou vychovávame svoje deti a učíme ich mať lásku k múdrosti, k pravde a k dobru.


Nepokrytecká láska
Pokrytectvo je, keď sa pretvarujeme a robíme sa lepším ako v skutočnosti sme. Pokrytectvo je, keď spravíme výnimočne výbornú večeru, len pre to, aby sme niečo konkrétne dosiahli.
Keď chceme po deťoch a mužovi, aby robili iba to, čo chceme my. Ak zradím druhého na úkor svojich cieľov. Keď klameme a nie sme úprimní k sebe, k deťom, k mužovi, ku svojim citom, k citom iných. Alebo neustále sľubujeme a sľuby nesplníme. Zoznam by bol dlhý.
Nepokrytecká láska robí všetko nezištne, bez nároku na odmenu. Iba tak, len preto, pretože viem, že to toho druhého urobí šťastným.


Skrývaná láska
výstižne to vystihuje verš „Lepšie je priame karhanie ako skrývaná láska“ Príslovia 27/5. Možno to poznáme pod pojmom faloš: „Nie, veď to nebolo až také hrozné, že si meškal dve hodiny“, alebo klasické ohováranie, ktoré poznáme asi všetci.
Nehovoríme pravdu, potláčame svoje city, hodnoty a priority. Pri výchove sa môže za skrývanou láskou skrývať to, že deti vôbec nekarháme, nekorigujeme a neučíme ich, čo je dobré a čo je zlé.
Len pre to, aby sme dieťaťu nejako neublížili, radšej im budeme hovoriť iba dobré veci, nenecháme ich niesť dôsledky za svoje správanie a myslíme si, že deťom tým dávame mnoho lásky. Práve opak je pravdou. Je ľahké nekarhať, ale je ťažké pozerať sa na to, ako deti nesú dôsledky svojho správania.
Musia niesť dôsledky svojho správania, pretože inak z nich vyrastú emocionálne aj spoločensky nepoužiteľní ľudia. Také deti si hovoria „ prečo mi to dovolia, veď vedia, že robím zle, čo im na mne nezáleží? “ Radšej ako lichotivé slová povedzme veci na rovinu, prijateľným a láskavým spôsobom, ako hovoriť niečo, čo si nemyslíme alebo tak necítime.
Pravda vždy vyjde najavo a skrývaná láska sa môže otočiť proti nám, aj keď sme to mysleli v dobrom. Láskavým poučením, láskavým slovom, láskavou rečou vieme povedať aj nepríjemné veci, tak aby to tá druhá osoba prijala a poučila sa z toho.

Čo dokáže láska?

 

Láska buduje – s láskou sa buduje rodina, budujeme jeden druhého, s láskou budujeme deti, spoločné ciele, budúcnosť a mnoho ďalšieho. Budovať na autorite, na poznaní, stavať na pravidlách nevydrží, pokiaľ v tom nie je láska. Prídu sklamania, problémy, no láska všetko pretrpí, všetko znesie a znova sa nadeje.


Láska vyháňa strach – „V láske niet strachu, ale dokonalá láska vyháňa strach, lebo: kto má strach, bojí sa trestu, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske“ Prvý list Jána 4/18. Dieťa urobilo niečo, čo nie je správne a bojí sa povedať pravdu.
Vie, že príde nejaký trest, dôsledok zo strany rodiča. Pokiaľ žijeme láskou a s láskou vychovávame deti, tak dieťa má k nám dôveru. Vie, že nám to môže povedať a vie, že mu odpustíme. No zároveň vie, že ten dôsledok nastane. Dôsledok jeho správania si musí prežiť ono samo, lebo vieme, že sa tým niečo naučí a to ho posunie ďalej. (Zdroj:https://najmama.aktuality.sk/clanok/255847/vsetko-co-potrebujeme-je-viac-lasky-tusite-co-dokaze)

POKRAČOVANIE TU

Škôlka stále strašiakom? Prinášame vam rady, ako dieťaťu uľahčiť nástup do škôlky.

Nástup do škôlky je pre dieťa novým, nie ľahkým, ale za to potrebným a významným medzníkom. Naučí sa nebyť závislé od rodičov a bude samostatnejšie. 

 

Dieťa si nájde nových kamarátov, spozná to, že deti majú odlišné hodnoty, uvedomí si, že pravidlo rodičov, nemusí byť pravidlom učiteľky a tak sa naučí prispôsobovať požiadavkám a prostrediu.
Zistí, že doma niečo môže a v škôlke už nie. Uvedomí si, že nie je stredobodom pozornosti. Učí sa novým sociálnym vedomostiam, zapájať sa do skupiny, naučí sa spolupracovať a presadiť.

Taktiež je v škôlke mnoho zábavy, hier, hudby a kreativity, pri ktorých si dieťa rozvíja svoje schopnosti a vedomosti. Najlepšie je dieťa na škôlku pripraviť a to v rôznych oblastiach:

Samostatnosť a hygiena – naučiť dieťa samostatnosti v obliekaní, jedení, nemať plienku, umyť si zuby, použiť toaletu, vysmrkať sa, upratať hračky, naučiť ho zaspávať samé a prezúvať sa. Dieťa by malo vedieť komunikovať, poslúchnuť učiteľku, vyjadriť svoje potreby, podeliť sa o hračky, pozornosť a tiež sa chvíľku sústrediť na cielenú činnosť.

Nezávislosť od rodičov – nezávislosť od vás budovať už do narodenia, pomaly a postupne tak, aby to dieťaťu pripadalo ako niečo normálne. Dieťa zistí, že sa vždy vrátite a ste si vzácnejší v tú chvíľu.


Spoznať škôlku a okolie – možno pol roka pred tým, ako dieťa ide do škôlky, ísť na prechádzku popri škôlke, kde bude dieťa chodiť. Možno poprosiť pani riaditeľku v popoludňajších hodinách o malú exkurziu škôlkou. Rozprávať sa o tom, čo tam deti robia, ako sa tam hrajú a čo všetko sa v škôlke naučia. (zdroj: https://najmama.aktuality.sk/clanok/243805/nechce-chodit-do-skolky-prakticke-rady-i-slova-ako-sa-dietatu-v-boji-so-skolkou-prihovorit/)

POKRAČOVANIE TU 

Viac sa dočítate v e-booku na

 www.annhvizdakova.sk 

 alebo na 

www.vychovadeti.sk  

8 krokov Vďaka, ktorým budete mať vplyv virutálneho sveta na vaše dieťa pod kontrolou

Tušíte vôbec, čo učia naše deti mobily a počítače? Ako veľmi je vďaka tomu ich svet skreslený? 

Digitálny svet dnešnej doby ponúka veľa dobrého, ale aj zlého. Je to svet neobmedzených možností, a preto by sme svoje deti mali naučiť, ako s týmto virtuálnym svetom zaobchádzať.

Dospelý človek využíva svoj denný čas cca z 90% na prácu a 10% má na zábavu. U detí je to naopak. 10-20% venujú učeniu a zvyšný čas na zábavu. Zábavy majú deti priveľa. Prečo im tolerujeme takýto pomer? Veľa voľného času plodí nudu a nuda vedie k mobilom, tabletom, sociálnym sieťam a hrám na soc. sieťach.

Všetok čas na internete sa vyvíja od toho, koľko času majú deti na zábavu a ako ho trávia. Počas posledných rokov sa život veľmi zmenil a musíme sa mu prispôsobiť, ale nemôžeme dovoliť internetu - mobilom, aby nás ovládali.

My sme pánmi svojho času a toto musíme deti naučiť. Vieme, že výrazne klesá vek, kedy dieťa dostáva prvý mobil a z výskumov skoro každé dieťa vykazuje v správaní znaky závislosti od mobilu, čo je alarmujúci stav.

Internet, počítače, mobil slúžia aj na dobré veci:

•          rozširujú slovnú zásobu

• -         ponúkajú množstvo informácií
• -         rozvíjajú strategické myslenie
• -         uľahčujú nám prácu a učivo
• -         zrýchľujú komunikáciu...

Popri týchto dobrých stránkach internetu sa na naše deti lepí aj mnoho nástrah ako je kyberšikana, erotické stránky, podvodné stránky, klamlivé súťaže a tak ďalej. Najhoršie  je to, že dieťa je vo svojej izbe, možno 5 m od vás, a je šikanované prostredníctvom sociálnych sietí a internetu.

Stáva sa otrokom hier a podvodníkov a vy o tom ani netušíte. Nemali by sme tento virtuálny svet podceňovať, ale mali by sme sa na neho pripraviť. Nikdy nie je neskoro začať s tým, čo je zdravé, prospešné a čo ochráni naše deti. (Zdroj:https://najmama.aktuality.sk/clanok/254660/virtualny-svet-deti-a-digitalne-technologie-8-veci-ktore-si-musi-uvedomit-kazdy-rodic/)

POKRAČOVANIE TU

E-book nájdete na 

www.annahvizdakova.sk

 

Hovorte svojím deťom tieto vety. Sú pre ne dôležité!

4 vyvinové obdobia dievčat. Čo by sme im mali vštepiť v tom ktorom veku?

 

Ako správne vychovávať naše dcéry? 

Čo by sme im mali vštepiť v tom ktorom veku?

 

Dievčatá prechádzajú počas svojho rastu vývinovými obdobiami. Rodič v každom vývinovom období má svoje postavenie, rolu a úlohu.

Keďže sa naše dievčatko mení, musia sa meniť aj reakcie rodiča podľa potreby dieťaťa a podľa toho, v ktorom období sa dieťa nachádza. Vývojové obdobia budem čerpať z knihy Výchova dievčat, ktorú napísala Melissa Trevathanová a Sissy Goffová.

1. Obdobie objavovania:  0 až 5 rokov

 

V tomto období je najrýchlejší fyzický vývin dieťaťa. Mozog pracuje na plné obrátky, pretože musí neustále vytvárať nové nervové spojenia. Dievčatá tiež vedia lepšie ovládať svoje impulzy a správanie.

Vďačia za to serotonínu, ktorý vylučuje ženský mozog a ten priamo vplýva na ovládanie impulzov.
V tomto období dievčatá túžia po potrebe lásky a blízkosti, chcú spolupracovať a objavovať samé seba. Ako rodič máte dôležitú úlohu v tomto období. Vy ste prvý človek, ktorý ich učí podeliť sa, byť milá, pomáhate im rozvíjať sebavedomie a budovať vzťahy – predovšetkým medzi vami.
Dobré vzťahy stoja na dôvere. V tomto veku sa teda rozvíja dôvera. Postupne, ako sa vaša dcéra učí, že ste tam a že sa na vás môže spoľahnúť, učí sa, že to isté platí aj o druhých a tiež o Bohu. Alebo naopak.

Neplnenie vašich sľubov, alebo to, že si nestojíte za svojim slovom, vyvoláva nedôveru. Učí sa, že vám nemôže veriť a potom z malého dievčatka vyrastie dievča, ktoré nikomu neverí a nevie si udržať vzťahy.

Dôvera vždy rastie smerom von. Dôvera plodí dôveru. A takýto druh dôvery vedie k nádeji. Nádej tiež rastie v predstavivosti, a preto v tomto období je potrebné rozvíjať predstavivosť pomocou kníh, príbehov, kreativity a pod.

Nádej je to, k čomu sa vždy musí vrátiť, keď sa veci v jej  živote začnú komplikovať, aby sa vedela pozdvihnúť a ísť ďalej.

2. Obdobie dobrodružstiev: 6 až 11 rokov

 

Dievčatá sa v tomto veku od seba líšia. Všetky sú dobrodružné, ale táto dobrodružnosť sa prejavuje rozdielnymi spôsobmi. Jedny sú divokejšie a iné zasa nežnejšie a kľudnejšie.
Telo v tomto období prechádza pomalým, ale neustálym rastom. Mozog dievčat sa formuje z veľkej časti práve v tomto období. Majú veľmi dobrú pamäť a pamätajú si veľa vecí a to do najmenších detailov.
Emócie už vedia lepšie ovládať a užívajú si pocit slobody v tom zmysle, že im je jedno, čo si kto o nich myslí. Získavajú spoločenské zručnosti, rozvíjajú svoju sebadôveru, prekonávajú obavy a objavujú svoju jedinečnosť.
Dievčatá sa v tomto období začnú viac báť a to predovšetkým večer. Fantastické príbehy a udalosti zo života, ako napríklad vykradnutie susedov, choroba v rodine spúšťajú tieto strachy. Je to kvôli tomu, že dievča je v tomto období veľmi konkrétne a všetko berie vážne.
Myslenie majú konkrétne a jednoduché – čiernobiele. Pomocníkom v týchto chvíľach je vybudovaná dôvera k vám a k Bohu. Verí, že v tom nie je sama a že má pri sebe niekoho, kto ju ochráni.
Medzi šiestym a jedenástym rokom sa dievča naučí mnohým zručnostiam. Venuje sa tvorivým, hudobným a športovým aktivitám. Čo sa  v tomto veku naučí, v dospelosti sa k tomu bude vedieť ľahšie vrátiť.
Je to preto, lebo sa v mozgu vytvárajú cestičky, ktoré opakovaním silnejú. Dokázalo sa, že to čo sa naučíme v tomto období, je v nás viac zakorenené, ako keď sa to naučíme napríklad v pätnástom roku života.
Čiže, ak sa na klavíri naučím v šiestich rokoch a po troch rokoch skončím s hraním, je to stále lepšie, ako keby som sa učila hrať na klavíri v šestnástich. Keďže má dievčatko veľa aktivít, zažíva aj veľa prehier a sklamaní.
Každý si tým musí prejsť a my rodičia môžeme pomôcť tak, že mu budeme hovoriť o tých vlastných zlyhaniach a prehrách. Poukážeme, že v každom zlom  nájdeme aj niečo dobré, aj keď niekedy iba ponaučenie.
Dievčatá nadväzujú nové kamarátstva a vzťahy. Typické sú narodeninové oslavy a návštevy kamarátok. Tieto kamarátstva však vedú k častým sklamaniam, pocitu osamelosti a odmietania.
Nevieme tomu zabrániť, musia si tým prejsť ako každá z nás. Vtedy potrebujú, aby ste sa ich pýtali a aby ste ich počúvali. Najlepším časom je večer, keď ich ukladáte spať. Sú unavené, zraniteľnejšie a aj viac otvorené s vami o tom hovoriť. Úlohou nás rodičov je dieťa pochopiť a správne nasmerovať.
Ukážme deťom, že spraviť chybu je normálne a ľudské, pomôžme im vyzdvihnúť to, čo je v nich ukryté a čo môžu ponúknuť iným. Nájdime na svojich dievčatách to, v čom sú jedinečné a pomáhajme im to rozvíjať.

3. Obdobie narcizmu: 12 až 15 rokov

 

Čo si o mne myslia iní ľudia a čo si o sebe myslím ja – toto je hlavným zameraním dievčaťa v tomto období. Dievčatá sú zaujaté samé sebou. Potrebujú sa odlíšiť od vás, vo vkuse, v názoroch a v podstate vo všetkom.
V tomto období sa rodič cíti odmietaný, nemilovaný a nerešpektovaný. Musíme toto obdobie vydržať, pretože tým, že sa od vás dieťa oddelí, formuje samu seba, svoju identitu. Keby to tak nebolo, nikdy by sa vaše dievčatko nevyformovalo v samostatnú, jedinečnú osobu s vlastným názorom.
O identite som písala v minulom článku. Okrem toho, že v mozgu dievčaťa rapídne narastajú nervové spojenia, do centra diania vstupujú aj hormóny. Táto skutočnosť ešte pridáva celkovému preťaženiu mozgu a značne obmedzuje jej schopnosť byť citlivou a vnímavou voči iným.
Hormóny tiež ovplyvňujú takmer všetky aspekty života vašej dcéry. Zo dňa na deň sa zmenila o 180 stupňov. „Čo sa s ňou stalo?, Kde som urobila chybu?“  - toto sú časté vety rodičov puberťáčok.
Odpoveďou je – vývin a hormóny.
Pokiaľ si uvedomíme, akými zmenami naše dievčatko prechádza, čo všetko musí spracovať, je pre nás ľahšie to aj pochopiť. Ešte, keď si uvedomíme, že tým musí prejsť a že sa vráti k tej dcérke, akú sme  poznali pred pubertou, tak nám odľahne.
Dievčatá v tomto veku chcú nezávislosť a slobodu. Do určitej miery ju aj dostanú, ale musíme si my rodičia udržať naše hodnoty a hranice aj v tomto období. Áno, budú sa na nás hnevať, ale neskôr budú ďakovať.
Potrebujú cítiť, čo áno a čo už nie. Ibaže nie jedným slovom „Nie nemôžeš“ potrebujú to s vami vykomunikovať a pochopiť. Hovorte s vašimi dievčatkami o tom, prečo nie. Pýtajte sa ich, prečo to tak chcú a potrebujú a skúste spoločne nájsť riešenie vyhovujúce obom stranám. (Zdroj: https://najmama.aktuality.sk/clanok/254128/vychova-dievcat-viete-ze-nase-dcery-maju-az-4-vyvinove-obdobia/)


POKRAČOVANIE TU

Viac o výchove sa dočítate v Aničkinom e-booku.

Kupite na www.annahvizdakova.sk

30denná MAMA výzva

3 Dôležité veci, na ktoré pri výchove nesmieme zabudnúť. Informácie, ponaučenie a príprava

Počas môjho vzdelávania sa v oblasti výchovy, predovšetkým pri praktizovaní nových výchovných postupov, som prišla na tri dôležité veci.

1. Prvou z nich je uvedomenie si potreby vzdelania sa v tejto oblasti.

 

Až s odstupom času vidím, aké ovocie do mojej rodiny prinieslo to, že sa v tejto oblasti vzdelávam. Možno si niektorí povedia, že na výchovu detí stačí intuícia, alebo si povedia: „Zvládlo to mnoho iných rodičov, určite to zvládnem aj ja...“

Možno áno. Možno ste mali dobré základy, z ktorých viete teraz vychádzať. No vo väčšine prípadov je to tak, že sme dobré základy ani zďaleka nemali. A pri výchove detí často platí, že tak, ako vychovávali nás, následne aj my vychovávame svoje deti. Neuvedomelo a podvedome. Nemôžeme svojim deťom odovzdať nič iné – iba to, čo sami poznáme.

Treba si však uvedomiť jednu vec: „Ako môžem naučiť svoje deti niečo, o čom nič neviem?“ Dobre to vystihuje verš: „Čo človek rozsieva, to bude aj žať.“ Nemôžeme siať do detí, pokiaľ najskôr nezasejeme do seba – a nemôžeme žať, pokiaľ nič nezasejeme.

Ide o to, aby sa naše deti, ako druhá generácia, dostali ďalej za náš obzor. Nemôžeme do nich vložiť len základ, ale už v detstve musia byť ďalej ako my. Každá generácia má za úlohu dostať sa o úroveň vyššie – a to je úloha rodičov.

Nech naše deti nebojujú tie isté boje ako my, ale oveľa vyššie a dôležitejšie, teda vyšší level v dosahovaní kvality života.

Dávid hovorí svojmu synovi Šalamúnovi: „Počiatkom múdrosti je: Získavaj múdrosť a za celé svoje imanie získavaj rozumnosť.“  Šalamún poslúchol radu otca a aj preto sa stal najbohatším mužom sveta. Získavajme aj my múdrosť vo výchove detí, aby sa naše deti mali čo od nás  naučiť.

Vzdelávame sa vo všetkom možnom, ale to, čo máme v živote najradšej, sú väčšinou naše deti. Preto investujme do nich aj tým, že sa kvôli nim začneme vzdelávať a meniť na lepších a šťastnejších ľudí.

2. Druhá dôležitá vec, ktorú som zistila, že bez chýb to nejde

 

Často sa stáva, že sa nám vo výchove detí niečo nepodarí tak, ako si predstavujeme. Určite urobíme mnoho chýb. Je to normálne a dobré. Sme ľudia a stále sa učíme. Najlepšie sa učíme zo svojich chýb. (Zdroj:https://najmama.aktuality.sk/clanok/253307/co-clovek-rozsieva-to-bude-aj-zat-vychova-deti-je-narocna-a-nepretrzita-uloha/)

 POKRAČOVANIE TU

 

Ako sa spravne modliť za dieťa? Aj modlitdba má svoju postupnosť

V istom momente si každá mama uvedomí, že nedokáže ovládať všetko. Túži po tom, aby jej deti boli šťastné do konca života, no niekedy prídu také situácie, kedy nepomôžu ani peniaze, ani kontakty, ani nič iné. V takých chvíľach sa aj neveriaci ľudia často modlia k Bohu a hľadajú pomoc u neho. A je veľmi veľa prípadov, kedy Boh pomohol a zasiahol nadprirodzeným spôsobom. 

 

 

No aj v bežnom živote mami sa nájdu chvíle, kedy je ohľadom zdravia, výchovy či rôznych okolností života dieťaťa nútená obrátiť sa na Boha a prosiť ho o pomoc.
Spôsob, akým sa máme modliť, aby naše modlitby boli vypočuté, nám odhaľuje Biblia. V prvom rade, modliť by sme sa mali k Bohu a k Ježišovi, lebo je napísané:

„Ježiš mu povedal: Ja som cesta, pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.“ (Evanjelium Jána 14:6)

Trochu ďalej zas Ježiš vyučuje: „Amen, amen, hovorím vám, keď budete Otca o niečo prosiť v mojom mene, dá vám to.

Doteraz ste v mojom mene o nič neprosili. Proste teda a dostanete, aby vaša radosť bola úplná!“ (Evanjelium Jána 16:23-24)

 Príklad správneho poradia nám Ježiš dáva v modlitbe „Otče náš"   (nájdeme ju v Evanjeliu Matúša 6,9-13).

Najskôr by sme mali chváliť Boha a poďakovať sa mu, potom si prosiť odpustenie hriechov a až tak sa modliť za všetko, čo chceme a potrebujeme. Každá modlitba by mala ísť zo srdca, nech už sa modlíte za čokoľvek.

Vtedy to vie pohnúť Bohom a pre každého z nás môže niečo urobiť. Môžeme sa modliť aj vlastnými slovami. Nižšie uvádzam pár príkladov. Prvá je úvodná modlitba a k nej môžeme pridať podľa okolností ďalšie.

Všeobecná modlitba

Ďakujem ti, Bože, že moje dieťa napreduje a dobre sa vyvíja. Prosím ťa o jeho ochranu. Ochraňuj moje dieťa od všetkého zlého, od navádzania na zlé, od zlých kamarátov a od zlých rozhodnutí.
Pane, napĺňaj ho múdrosťou a rozumnosťou. Prosím, nech vždy koná podľa tvojho slova, múdro a s rozvahou.
Tiež ťa prosím o múdrosť pri výchove detí. Prosím ťa, pomôž mi vychovať ich tak, že budú vedieť žiť šťastný a plnohodnotný život.
Ďakujem ti, že moje deti sú plné lásky a dobroty, sú trpezlivé a vyhýbajú sa zlému. Prosím ťa, pomôž mi viesť ich k dobrým hodnotám a vlastnostiam.
Ukáž mi smer, ktorým mám vo výchove detí ísť, a nedovoľ, prosím, aby som ich učila iba láske k sebe, lebo chcem, aby milovali ľudí a boli prínosom pre tento svet.
Ďakujem ti, že nie som na toto všetko sama a že mi pomáhaš. (Zdroj: https://najmama.aktuality.sk/clanok/252188/modlitby-za-dieta/)


POKRAČOVANIE TU 

E-book od autorky článku nájdete na www.annahvizdakova.sk

LIVE prednáška na festivele NOS!

E-book Ako efektívne zvládať vzdor dieťaťa od Anna Hvizdákova nájdete na www.annahvizdakova.sk

 

Obdobie vzdoru - strašiak všetkých rodičov. Prečo je u detí take dôležité?

Ako reagovať na vzdor a nezničiť detskú vôľu, sebavedomie? V tomto článku sa chcem zamerať na to, aby sme sa na obdobie vzdoru pozerali aj z inej stránky.

 

 

Pokiaľ sa na obdobie vzdoru či už prvé alebo druhé pozrieme inak, tým pádom sa zmení aj naše presvedčenie o tomto období a čo je najdôležitejšie, úplne inak  budeme k deťom pristupovať, čo zabezpečí, že jeho sebavedomie budeme posilňovať a nie ničiť.

Tu však nehovorím o tom, že nevhodné správanie je dovolené, ani že v období vzdoru má dieťa dostať vždy to, čo chce. Chcem poukázať iba na zmenu prístupu, aby dieťa spoznalo seba a aby sme mi rodičia ostali rodičmi, ktorých si dieťa váži.
Zmenou myslenia a prístupu k dieťaťu si navyše naše vzťahy medzi sebou budeme budovať a bude nám spolu fajn.
Poznáme dve obdobia vzdoru a to prvé obdobie vo veku od 2 do 5 rokov a druhé v pubertálnom veku.
Viem, že hádzanie o zem, krik, kopanie, plač nie je veľmi príjemným prejavom emócií dieťaťa a ani v puberte hádky, neposlušnosť, odvrávanie dieťaťa  nie je príjemné obdobie.
Ako rodičia sme z takéhoto správania smutní, nahnevaní a často sa pýtame samých seba „kde som urobil chybu?“ .

Poznáte to známe “ja sám“?

 

Aj keď je to obdobie nepríjemné, je potrebné, aby si týmto obdobím dieťa prešlo v ktoromkoľvek období. Vtedy sa rozvíja jeho „Ja“. Uvedomuje si seba samého ako samostatnú osobu.
Prestáva o sebe hovoriť v druhej osobe (Sofia chce, Sofia má alebo daj Sofii) a začína o sebe hovoriť v prvej osobe (ja chcem, ja mám, daj mi).
Čiže dieťa postupne poznáva seba, prežíva seba a overuje si svoje možnosti konať samostatne. Chce byť nezávislé a odmieta pomoc ostatných „ja sám“.
No a v puberte potrebuje zasa nájsť seba samého, dostať odpovede na to kto som? Čo chcem? Kam patrím? Čo chcem dosiahnuť?  Aký je zmysel môjho života?
Pokiaľ dieťa nepozná svoju identitu, stáva sa človekom, ktorý sa celý život hľadá, alebo sa nikdy nestál sám sebou a žije iba život druhých ľudí (väčšinou rodičov) a nie ten svoj.

Čo je teda identita?

Je to vedomie jedinečnosti, osobitosti, originality, vedomie seba samého s vlastným názorom, v ktorom sú obsiahnuté rodičovské hodnoty, postoje ale aj vlastné skúsenosti.
Poznáme 4 druhy identity:

• difúzna identita – nenastala kríza identity, dieťa nehľadalo samého seba, ale bolo ovplyvnené inými osobami a svoje názory podriaďuje im.

• predčasne uzavretá identita – dieťa nekriticky preberalo hodnoty rodičov.

• moratórium – kríza identity. Neustále hľadanie a formovanie svojich cieľov. Človek sa celý život hľadá.

• dosiahnutá  identita – dieťa prešlo krízou identity a na základe vlastných skúseností si vytvára svoj názor a buduje hodnoty.

Z toho nám vyplýva, že pokiaľ sa dieťa vôbec nebúri, zo všetkým súhlasí a nemá vlastný názor nikdy nedosiahne plnú identitu.
Preto, keď sa dieťa búri, či už v prvom období vzdoru (2-5 rokov) alebo v druhom období vzdoru (puberta), tak majme na pamäti, že sa chce stať samým sebou.
Nepozerajme sa teda na deti ako na zlé a neposlušné, ale ako na niekoho, kto sa potrebuje nájsť a vyformovať v človeka s vlastným názorom a skúsenosťami.
Treba ešte poznamenať, aby sme rozlišovali vzdor od zámernej neposlušnosti dieťaťa, pretože sú to dve rozdielne veci.

Prvé obdobie vzdoru

Prvý vzdor začína v súvislosti s rozvojom myslenia a vedomia. Najskôr si dieťa uvedomuje svoje telo a potom svoju psychiku.
Sebavedomie a vôľa sa vo veku 2 až 5 rokov iba formujú, preto sú veľmi zraniteľné. V tomto období by dieťa malo získať základnú dôveru v seba a v svoje schopnosti.
V prvom období sa práve v období vzdoru učí rozprávať a nevie si povedať, čo chce a prečo to tak chce. Chce sa však osamostatniť a byť nezávislé.
Zvyčajne odmieta požiadavky dospelých, je tvrdohlavé, zámerne robí opak toho, čo požaduje dospelý a stavia na aktívnom odpore (plač, krik, hádzanie sa o zem).
Prvý vzdor sa podľa psychológov chápe ako prirodzený jav, ako určitá osobitosť vývinu sebavedomia a vôle dieťaťa.
Vzdorovité správanie je vlastne cvičením svojho ja tým, že sa odlišuje od „nie ja“. Nedá sa to nijak inak, ako tým, že dieťa chce niečo iné ako druhý človek, že odporuje vonkajšiemu svetu. (zdroj:https://najmama.aktuality.sk/clanok/251227/obdobie-vzdoru-trochu-inak-co-ak-sa-nan-pozriete-z-celkom-inej-strany/_)

 
Pokračovanie článku TU 

E-book od autorky článku 

Ako efektívne zvládať vzdor dieťaťa nájdete na 

www.annahvizdakova.sk

10 chýb rodičov vo výchove detí

Snažíte sa vychovávať vaše deti najlepšie ako viete? 

Stále však nemáte taký vzťah, ako by ste chceli?

 Vyvarujte sa týmto 10 chybám!

Máte množstvo informácii o výchove detí z knih,  

z internetu, avšak stále sa to míňa účinku?

Neviete získane informácie preniesť do praxe a neustále robíte tie isté chyby?

Práve pre vás je tu  nový onli-ne kurz

Intenzívna škola výchovy 

www.vychovadeti.sk 

 

 

4 piliere rodiny

Poznáte 4 piliere rodiny?

Ktoré sú to a prečo bez nich rodina nemôže správne fungovať? 

Pozri si krátke video

Zisti viac o kurze TU

Knihy a ich úloha pri rozvoji dieťaťa

Akú knihu vybrať a čítať dieťaťu podľa jeho veku? Ako to podporuje jeho rozvoj? Čítanie kníh nám v živote nenahradí nič iné. Ani televízia, rozprávky, filmy, počítačové hry nám čítanie nenahradia. Či už to pasívne, kde iba počúvame, alebo aktívne čítanie, kde sami knihu čítame.

Vzťah ku knihám vzniká už v prvých mesiacoch života. Dnes sú na trhu skutočne knihy už pre bábätká od narodenia.ame, alebo aktívne čítanie, kde sami knihu čítame.   

S čím začať? 

 

Prvá kniha sa odporúča  čo najmenej farebná, skôr čierno- biela s jednoduchými obrázkami, pretože dieťaťu sa zrak ešte len vyvíja a vie rozoznať iba tieto jednoduché tvary a kontrastné farby. Väčšinou tieto knihy nájdeme, ako leporelá z látkového materiálu.
Pokračujeme ďalšími knihami, leporelami z látkového alebo gumeného materiálu. Knihy by sme mali zaobstarať už viac farebné, s rôznymi zvukovými efektmi, zrkadielkom a pestrým materiálom (rôzne druhy látok, igelitu, dreva) na podporu hmatového zmyslu.
V týchto knihách je tiež dôležité myslieť na jednoduchosť. Niekedy je menej skutočne viac. Čím menej obrázkov na stránke tým lepšie, pretože dieťaťu neberú nepodstatné veci pozornosť.
Zameriava sa len na tu jednu podstatnú vec a tým pádom sa vie aj lepšie sústrediť. S dieťaťom sa môžeme rozprávať, napríklad: na obrázku je mačička. Mačka robí mňau, mňau.
Kde je mačka? Ako robí mačka? Keď už dieťa vie ukázať, kde je mačka, môžeme postupne  pridávať otázky: kde má uši, fúzy, chvost, akej je farby a pod. Vyťažiť z toho jedného obrázka maximum pojmov.

Montessori čítanie

 

 

Mária Montessori hovorí o senzitívnych obdobiach dieťaťa a deti do veku 6tich rokov majú absorbujúcu myseľ na slovnú zásobu. V prvých troch rokoch sa vytvára a v druhých troch rokoch sa zdokonaľuje a rozvíja.
Všetko, s čím sa deti dostanú do kontaktu, rôzne materiály, zážitky,  slovná zásoba a mnoho ďalšieho, sa najviac rozvíja v tomto období. A tiež zistila, že deti ešte pred narodením (v maminom brušku) až do 2,5 roku života si vytvárajú podvedomú myseľ.
Rozvoj podvedomej mysle je veľmi dôležitý, pretože na základe podvedomej mysle často fungujeme celý život. Čiže návyky čítať knihy, mať kladný vzťah ku knihám, pozitívne emócie pri čítaní knihy, ale aj samotný obsah, materiál knihy je veľmi dôležitý v tomto rannom období dieťaťa.
Z leporel a z kníh z materiálov, ktoré len tak ľahko dieťa nepoškodí, môžeme prejsť na drevené knihy. Je dôležité hneď od začiatku deti učiť, ako sa s knihou manipuluje.

Môžeme dieťaťu povedať, že knihy sú dôležité, vzácne, veľa nás naučia a preto k nim musíme aj tak pristupovať.  Keď ukážeme dieťaťu dôležitosť knihy, tak deti budú k nej aj tak pristupovať a nebudú ich brať ako iba nejaké hračky, ktoré časom odhodia preč.

Keď strany rozprávajú

 

Pri klasickej knihe, v ktorej sa otáčajú strany, sa deti začínajú učiť aj jemnej motorike tým, že si strany samy otáčajú. Deti, ktoré už sami sedia, sa s knihou vedia pekne prehrať aj samé.

Knihy sú v tomto období, keď sa dieťa snaží vydávať rôzne zvuky, veľkým pomocníkom, aby sme pomohli dieťaťu tie zvuky koordinovať, rozvíjať a zdokonaľovať.

Tým, že dieťa pri knihe sedí, sa učí pozornosti, trpezlivosti, sebaovládaniu, získava nové poznatky a informácie. V tomto období môžeme už používať knihy s jednoduchými vetami alebo krátkym popisom.

Prichádzajú na rad zvukové knihy, a knihy, ktoré rozvíjajú jemnú motoriku dieťaťa. Veľmi sa mi páčia Quiet books, ktoré si mamičky vyrábajú samy z filcu alebo iného materiálu. Sú to pár stranové knihy s jednoduchými úlohami.

Pomocou suchého zipsu prilepiť na strom jabĺčka, alebo  odzipsovať bundu mackovi, poukladať rôzne tvary na seba, priradiť farby, dotvoriť si obrázok na strane a pod.

Na trhu nájdeme aj drevené knihy, ktoré majú rôzne otvory, okienka, zvuky, rôznorodý materiál, alebo koliesko na otáčanie, kde tak isto pomocou knihy si deti rozvíjajú aj jemnú motoriku, predstavivosť, pamäť a predovšetkým majú spojené čítanie so zábavou, s hrou alebo s jednoduchým riešením úlohy. (Zdroj: http://najmama.aktuality.sk/clanok/250310/rozvoj-dietata-prostrednictvom-knih-podla-marie-montessori-preco-je-citanie-dolezite-uz-od-narodenia/)

Pokračovanie TU 

Hľadáte zaujímavé čítanie pre vaše deti?

Počuli ste o interaktívnych rozprávkach? 

Rozprávkovú knihu  od autorky článku nájdete na http://rozpravky.annahvizdakova.sk/rozpravkova-kniha