Recenzia knihy 5 Jazykov lásky (Gary Chapman)

  5 jazykov lásky (Gary Chapman)

Keď som dostala túto knihu do rúk mala som z miešané pocity. Napriek tomu som ju začala čítať a bolo  to veľmi dobre rozhodnutie. Táto kniha nám predstavuje jazyky lásky, ktoré nielen že podľa môjho názoru autor veľmi dobre popísal, ale taktiež predstavuje praktické skúsenosti ako ich aplikovať do vzťahu.

Na začiatku načrtáva problém, ktorý má väčšina manželstiev. Vysvetľuje čo sa stáva z láskou po svadbe. Prečo očakávame, že sa partner/ka zmení a  prečo dochádza k vypchaniu lásky medzi manželmi.

Presne popisuje 5 jazykov lásky, ktoré ak správne identifikuje a aplikujete do života svojho manžela/ky, ich nádrž lásky bude plná.

1.      Slová uistenia 

2.      Pozornosť   

3.      Prijímanie darov

4.      Skutky služby

5.      Fyzický dotyk 

Týchto 5 jazykov lásky, podrobne vysvetľuje, uvádza príklady z praxe a dáva návod,  ako ich používať.  Popisuje taktiež detské jazyky lásky, pretože aj deti sú rozmanite bytosti a potrebujú určitý druh lásky viac ako iný. Ak ste počas čítania knihy nezistili ktorý z týchto jazykov lásky je vaším primárnym je pre vás a manžela nachystaný test na konci knihy.

Knihu odporúčam všetkým!

Nezáleží či ste manželka, partnerka, mama ,oco, babka. Kniha vám pomôže pochopiť princípy lásky, porozumenia a harmónie v manželstve. Pomôže vám naplniť nádrž lásky vášho dieťaťa.

 Verím, že čítanie tejto knihy nikdy neoľutujete.

Úryvky z knihy:  Gary Chapman: 5 jazykov lásky. Tajomstvo lásky, ktorá pretrvá. 2012

„Pred svadbou si všetci predstavujeme manželstvo a spoločný život, ako najväčšie blaho... Len ťažko sa dá veriť niečomu inému, keď je človek zamilovaný“ (str. 26)

„Svoj primárky jazyk lásky môžete objaviť aj tak že sa pozriete na svoje manželstvo a položíte si otázku: čo som od svojho partnera požadoval najčastejšie? To, o čo ste prosili najviac, pravdepodobne súvisy s vaším primárnym jazykom lásky. Tieto požiadavky si váš partner pravdepodobne vysvetľoval ako sekírovanie a komandovanie. V skutočnosti však boli vašimi pokusmi zabezpečiť si emocionálnu lásku“ (str. 135)

„Naše odsudzujúce slova adresované tomu druhému zraňovali a vzápätí vyvolávali hnev.  Skrývaný hnev sa mení v nenávisť. Aká zmena sa udiala v našom prípade? Obaja sme vedeli, že ide o naše rozhodnutie milovať toho druhého. Uvedomili sme si, že ak naďalej pôjdeme cestou vymáhania, požadovania a odsudzovania, naše manželstvo nakoniec zničíme.“

„Naše rozhodnutie milovať toho druhého sme obaja urobili uprostred vzájomných negatívnych pocitov. Keď sme začali hovoriť primárnym jazykom lásky toho druhého, negatívne pocity hnevu a nenávisti postupné ustúpili“(str.160)

„Verím, že väčšina rodičov svoje deti úprimné miluje. Verím tiež, že tisíce rodičov zlyhali v komunikácii lásky v tom správnom jazyku a tisíce deti žijú s prázdnou nádržou lásky. Verím, že väčšina zlého správania u detí a tínedžerov môže byť pripísaná na vrub prázdnym nádržiam lásky“(str.184)

Viete, aký ste typ rodiča? 

Zadarmo sa OTESTUJTE a budete vedieť, čo robíte vo výchove detí dobre a čo môžete ešte vylepšiť.

Ako vychovať šťastné a sebavedomé deti

Ako naučiť dieťa zodpovednosti. Ako budovať svoj vzťah s nimi a súčasne si zachovať zdravú autoritu rodiča.

Čas nad zlato!

Viac o tom ako vychovať šťasnté a sebavedomé deti nájdete na http://annahvizdakova.sk/

Reč tela detí - Ako detí klamú - časť 2

Zavrtenie hlavou

Zvyčajne znamená NIE -  považuje sa vrodené gesto. Niektorí autori sa domnievajú, že je to jedno z prvých gest, ktoré sa dieťa naučí. Ak sa dieťa nasýti materského mlieka (alebo umelého z fľaše), odvracia hlavu od prsníka z boka na bok. Podobne, ako keď malé dieťa nechce papať a odvracia hlavu od lyžičky.  Ak dieťa rozpráva kladne a krutí pritom hlavou, tak si nie je isté tým, čo hovorí.

Výskumy jednoznačne ukazujú, že ženy sú omnoho vnímavejšie ako muži – „ženská intuícia“. Ženy majú vrodenú schopnosť vnímať a dešifrovať neverbálne signály a je to zreteľnejšie u žien, ktoré vychovali deti. V prvých rokoch komunikácie matky s dieťaťom, sa matka spolieha výlučne sa neverbálne prejavy svojho dieťaťa.

To, či má dieťa strach, hnev, odpor, prekvapenie, radosť alebo smútok – spozoruje väčšina matiek u svojich detí. Sú to základne emócie, ktoré sa dajú vyjadriť mimikou. Niektoré emócie sa dajú prečítať lepšie ako iné. Niektoré sú univerzálne, alebo sú ovplyvnené kultúrou.

Gestá,  ktoré  by  sme  nemali  prehliadať

Zatváranie očí
Je to podvedomý signál, ktorým sa dieťa snaží dotyčnú  osobu vymazať zo zorného poľa. Napr. ak rodič kričí na svoje dieťa, je to pre neho obranné správanie. Vtedy je najlepšie upustiť od svojho kriku, pretože dieťa nás už aj tak nevníma.


Zakrývanie uší

Podobné ako u zakrývania očí – je to obranný mechanizmus u dieťaťa. Dieťa si zakrýva uši, ak na neho niekto kričí, alebo pri hádke iných osôb napr. rodičov. Je to signál, kedy už dieťa nechce počúvať hádku a radšej si zakryje uši. V takomto prípade radšej ukončíte hádku, pretože sa dieťa necíti dobre v takejto situácii.

Prsty v ústach
Je to podvedomý signál, pokus o návrat k istotám dieťaťa pijúceho z matkinho prsníka. Malé deti majú vo zvyku cmúľať si prsty alebo ohrýzať nechty. Dospelý si namiesto prstov dáva do úst iné predmety (pero, cigarety..). Prsty v ústach sú známkou nepokoja a potreby vnútorného upokojenia. Ak ste spozorovali toto gesto u dieťaťa, reagujte uisťovaním, objatím, pohladkaním alebo prísľubom niečoho pekného.


Prekrížene ruky
Bežná ľudská reakcia na hrozbu je, že sa ukryjeme za ochrannú bariéru, túto vlastnosť si osvojíme už v rannom veku. Dieťa sa schováva za maminu sukňu, nábytok alebo iné väčšie predmety a asi v 6 rokoch, keď je ukrývanie za predmety nevhodné – sa naučí pevne skrížiť ruky na hrudi vždy, keď sa ocitne v hrozivej situácii. V čase dospievania sa toto gesto ešte viac zjemní a ruky trochu povolíme a pridáme prekríženie nôh. V dospelosti toto gesto okrem obranného, má aj zamietavý postoj.




Ruky na bokoch
Toto gesto najčastejšie vyjadruje agresívne správanie. Gesto dieťa zaujme, ak chce vyzerať väčšie a objemnejšie. Sprevádzané signály ako vysunutá brada svedčia o vzdore, taktiež otvorené ústa odhaľujúce zuby – to isté robievajú zvieratá, ak sa chystajú zaútočiť. Vtedy je dieťa pripravené vám oponovať.

Zaujímavosti

Očný kontakt
Podľa niekoľkých autorov sú očí najpresnejším a najviac prezrádzajúcim komunikačným signálom, pretože tvoria ústredný bod tela a zrenice pracujú nezávisle od našej vôle. Ak sa svetelné podmienky nemenia, zrenice sa zužujú a rozširujú v závislosti od nálady, postojov a názorov.  Ak je osoba rozrušená, môžu sa mu zreničky zväčšiť až na 4násobok pôvodnej veľkosti, a naopak pri nepriateľskom naladení alebo hneve sa zreničky zúžia.
Batoľatá a malé deti majú väčšie zreničky ako dospelí. V prítomnosti dospelých osôb sa detské zreničky ešte viac rozšíria, aby vyzerali roztomilejšie a udržali si tak ich pozornosť.

Haptika

Komunikácia dotykom – grécke slovo haptein – znamená upevnenie. Je to veda o dotykoch medzi ľuďmi a inými predmetmi. Je to najintímnejšia forma komunikácie medzi dvoma ľuďmi. Dotyk patrí medzi najviac skutočný spôsob, ako vnímať svet okolo nás. Je predsa pre nás najreálnejšie niečomu uveriť, ak sa toho dotýkame a precítime to. Naša koža je vybavená mnohými receptormi, ktoré reagujú na teplo, chlad vibrácie, dotyky – či už pohladkanie alebo úder. Preto sa haptika radí medzi najsilnejšie komunikačné schopnosti.
Už od útleho veku dieťatka používame pohladkanie na upokojenie, poláskanie, bozky, dojčenie. V súčasnosti sa preferuje tzv „Bonding“ – bezprostredne spojenie dieťatka s matkou ihneď po pôrode. Vytvára sa tak veľmi silné puto medzi matkou a dieťaťom.
Tak ako môžeme dotykom poláskať, môžeme  sním aj veľmi ublížiť (úder, facka). O čo viac nás zabolí, ak nám dal niekedy niekto facku (nemyslím tým, že nás boli len líce, ale že nás boli aj vnútro) ako to, keby nám len ktosi vynadal. Je to veľmi silný nástroj ako dieťa zraniť či už psychicky alebo fyzicky. Preto  by sme si mali najmenej 100x rozmyslieť, či na dieťa zdvihneme ruku.

Záver

Tento článok vznikol ako pomoc rodičom, aby odhalili klamstvá u detí. Taktiež som zahrnula aj gestá, ktoré podľa môjho názoru nám môžu pomôcť orientovať sa v našich deťoch. Či už ako sa cítia v danej situácii, alebo akú majú náladu. Nemenej dôležitá je komunikácia s dieťaťom pomocou dotykov. Je dôležité, aby si rodič uvedomil, že formuje nového človeka.  Láskyplným výchovným prístupom a porozumením ho môže ovplyvniť oveľa pozitívnejšie, než tvrdou rukou.

Naučiť sa reč tela nie je vôbec jednoduché, no nie je to nemožné. Niektoré gestá sú jednoduchšie, niektoré sú sprevádzané ďalšími gestami alebo mikrovýrazmi. Preto som zhrnula len tie najzákladnejšie. Pre úplné pochopenie reči tela  by sme museli poznať každé gesto, aby sme ich vedeli správne interpretovať. Ak Vás táto problematika zaujala, je mnoho konkrétnejších kníh, ktoré rozoberajú gestá podrobnejšie. Ja som inšpirovala knihou Reč tela od Alana Pease.

Predchádzajúci článok : Ako detí klamú časť.1 

Viac o tom ako vychovať šťasnté a sebavedomé deti nájdete na http://annahvizdakova.sk/

Reč tela - Ako deti klamú - časť 1

Reč tela DETÍ

(neverbálna komunikácia)

Komunikácia môže mať mnoho podôb. Jednou z nich je aj neverbálna komunikácia. Albert Mehrabian zistil, že verbálna zložka tvorí len 7% obsahu správy, vokálna zložka (tón hlasu, modulácia a ďalšie zvuky) tvoria 38% a zvyšných 55% sa vyjadruje neverbálnymi signálmi.

Pri klamaní existuje problém: podvedomie koná automaticky a nezávisle od našej verbálnej lži, preto nás reč tela prezradí. Vo chvíli, keď deti začnú klamať, vyšle ich telo rozporuplné signály a rodič môže nadobudnúť dojem, že dieťa klame. Podvedomie sa pri klamstve prejavuje gestami, ktoré nie sú v súlade s verbálnou zložkou.

U detí je omnoho ľahšie spozorovať klamstvo ako u dospelých, pretože svoju neverbálnu zložku až tak nevnímajú ako dospelí. V dospelosti sú hlavne znaky klamstva mnohokrát zjemnené a sprevádzané ďalšími gestami. Dospelý človek v snahe zakryť klamstvo vynecháva niektoré gestá napr. ako zakryté dlane –  snaží sa ich mať otvorené, aby vzbudil dojem otvorenej a úprimnej osoby, avšak  ďalšie signály tela sú v rozpore s jeho slovami. Čo vyvoláva dojem rozporuplnej odpovede. Treba mať na pamäti, že každé dieťa je individuálne a niektoré gestá môžu byť jeho osobnosťou modifikované.

Základné  gestá  detí  pri  klamaní

       
Zakrývanie úst

Ak dieťa zaklame rodičom, ihneď si zakryje ústa jednou alebo dvoma rukami. Zakrývanie úst je známkou klamstva a človek používa toto gesto po celý život, mení sa len intenzita, s akou to robí. Dieťa si zakrýva ústa ako by chcelo vyslovenú lož zastaviť. Ak klame dospievajúca osoba, dvíha ruku k ústam rovnako ako malé dieťa, ale s tým rozdielom, že si nezakryje cele ústa , len okolo nich zľahka prejde rukou alebo prstami. V dospelosti sa toto gesto zmierni ešte viac. Ak dospelá osoba vysloví lož, mozog v snahe zastaviť nepoctivé slová vydá ruke príkaz, aby zakryla ústa rovnako, ako to robí malé dieťa a dospievajúca osoba. Dospelá osoba však v poslednej chvíli odtiahne ruku od úst a dotkne sa jemne nosa -  je to len kultivovanejšia forma zakrývania úst.

Skrývanie rúk za chrbát
Ak dieťa klame, alebo sa snaží niečo utajiť – skrýva ruky za chrbát. Toto gesto je opakom otvorených a obrátených dlaní -  čo je známka otvorenosti a úprimnosti. Je to podvedomé gesto, ktoré vzbudzuje dojem, že dotyčné dieťa hovorí pravdu.  Opakom tohto gesta – sú gestá v ktorých sa dieťa snaží zakryť dlane napr. za chrbát, do vreciek.

Šúchanie zátylku
Toto gesto je sprevádzané aj ďalšími signálmi, ako vyhýbanie sa očnému kontaktu a pozeranie sa na zem. Ak si dieťa nesplní domácu úlohu a vy ho požiadate, aby Vám ju ukázal, môže sa stať, že sa udrie do hlavy, čím dáva najavo zabudnutie. Buchne sa do čela alebo do zátylku, čím „trestá“ sám seba. Ak sa buchne do čela, tak úprimne zabudol, ale ak sa buchne do zátylku tak nám hovorí, že na to síce myslel, ale z nejakých dôvodov sa mu to nechcelo urobiť a hľadá výhovorky.


Viac o tom ako vychovať šťasnté a sebavedomé deti nájdete na http://annahvizdakova.sk/


Pokračovanie článku 

Ako vybudovať u detí rešpekt voči rodičom

AUTOR: Anna Hvizdáková

 

Máte deti, ktoré vás bijú, kopú do vás, hovoria vám vulgárne slová, alebo že ste zlá mama? Niečo im poviete a oni zámerne urobia opak?

 

V dnešnej dobe je takýchto detí  čím ďalej tým viac. Rodičia sú oddaní, láskyplní, citliví – ale žijú v strachu, že sa znepáčia svojím deťom. Sú to rodičia, ktorí nestanovia takmer žiadne hranice, pretože sa boja, že svoje deti veľmi rozhnevajú, alebo že zničia ich sebadôveru.

V tomto článku sa chcem zamerať  iba na správanie dieťaťa, ktoré je voči rodičovi neprípustné, neúctivé a deti by  to určite nemali praktizovať, pokiaľ chcete mať voči vám aj voči iným úctivé dieťa.

Komunikácia, pochopenie a vysvetlenie dieťaťu je samozrejme veľmi dôležité, ale vulgarita a násilie voči rodičom si deti nemôžu dovoliť. 

• Nechceme, aby deti vyrastali v strachu z nášho hnevu – a žijeme v strachu z ich hnevu.

• Vieme, kedy máme deťom vysvetľovať, prečo robíme to čo robíme, kedy máme s deťmi  uzatvoriť dohodu, ale nevieme, kedy a ako máme takúto diskusiu ukončiť.

• Sme ochotní prispôsobiť svoj čas programu svojich detí, ale váhame, či máme trvať na tom, aby i deti prispôsobovali svoj program rodine.

• Umožňujeme deťom, aby uplatnili svoje právo hnevať sa a vyjadriť svoju frustráciu, ale nie sme schopní rozoznať, kedy prekročia hranicu a správajú sa neúctivo.

• Veľmi podporujeme  športové aktivity svojich detí, ale zatratili sme  rovnováhu medzi rodinným životom a vonkajšími aktivitami.

• Vieme toho viac o výchove detí, ako o budovaní vlastného manželstva, ktoré musí niekedy byť pred nárokmi detí chránené.

Výsledkom takéhoto správania je neúctivé dieťa. Mnohí rodičia, ktorí túžia po tom, aby vychovávali úctivé a neagresívne deti , v skutočnosti  svojou nedostatočnou reakciou na nevhodné detské správanie iba neúctivosť a agresivitu podporujú.

Výchova k úctivosti začína, keď sú deti ešte malé -  batoľaťa. Títo malí občania majú právo, aby sa k nim nikto nesprával násilnícky a povinnosť, aby oni sami nekonali násilie iným. 

 

Kľúčom k takémuto správaniu je stanoviť si hranice.  Napr.  nedovolím, aby dieťa so mnou takto rozprávalo a jednalo. Povedať  to dieťaťu  ráznym tónom, váhou a s následkami, ktoré budú, ak sa to bude opakovať. ("Janka nepáči sa mi, keď ma biješ a veľmi mi to prekáža. Som z toho smutná. Ja sa o teba starám, milujem ťa a tiež ťa nebijem, že? Chceš, aby som bola smutná? Rozhodla som sa, že už takéto správanie nebudem tolerovať ani na chvíľu a za žiadnych okolností. Očakávam , že keď budeš mať so mnou nejaký problém, tak mi o ňom povieš a dohodneme sa. Môže byť?" )

Treba však dodržať vždy a všade dôsledok. Aj keď je to niekedy ťažké , ale prináša to ovocie.Je to najdôležitejšia vec k tomu, aby vás dieťa rešpektovalo. To, čo poviete aj splníte, či dobré alebo zlé. Dieťa vám vie potom veriť a aj si vás váži, aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá.

Dieťa by nemalo cítiť hnev voči vám,  malo by mu to prísť ľúto a ospravedlniť sa. Hnev nebude cítiť vtedy, ak mu dáte na výber. Je to jeho rozhodnutie a za to vás obviňovať nemôže. Musí sa naučiť, že správne rozhodnutia prinášajú dobré veci a zlé rozhodnutia prinášajú problémy. Vedieť sa dobre rozhodnúť prináša veľa dobrého aj do budúcnosti.

Vážte si samu seba ako osobu, majte sa radi a nedovoľte, aby si vaše deti, o ktoré sa dennodenne staráte, k vám dovoľovali a správali sa k vám neúctivo. Neúctivé správanie neprinesie nič dobré im a ani vám. V dospelosti to môže ničiť ich vzťahy.

Nebojte sa, určite potrestaním neúctivého správania nestratia sebadôveru a hravosť.

Od začiatku ( prvého kopnutia do vás, prvého vulgarizmu...) je treba takéto neúctivé správanie potrestať vhodným spôsobom. Uvediem príklad z vlastnej skúsenosti.

Mám dve dcéry. Hranice som si stanovila a dodržiavala. Niekedy v jedenástom mesiaci prvej dcéry prišlo prvé neúctivé správanie. Hneď som zareagovala z vážnosťou, že si to neprajem a nebudem to tolerovať. Skúsila sa ešte raz správať neúctivo a od vtedy už nikdy. Napriek tomu moja  druhá dcéra to podáva takým vtipným spôsobom a moje prvé reakcie neboli žiadne, alebo veľmi mierne. Hovorila som jej, že sa mi to nepáči, že som z toho smutná. Pýtala som sa jej, či mi chce ubližovať. Ona že nie, že to už radšej nebude hovoriť . Na chvíľu to pomohlo, ale o dva dni sa to vrátilo a stále sa to opakovalo. Keď to už trvalo mesiac, rozhodla som sa radikálne netolerovať neúctivé správanie. Keďže som však predtým riešila inak, išlo to ťažšie a pomalšie. Ale podarilo sa. 

Z tejto mojej skúsenosti viem, že neúctivé správanie ako je bitka rodičov, kopanie do rodiča, vulgárne slová a tón, s ktorým dieťa hovorí  s rodičmi, treba ráznym spôsobom zastaviť hneď od prvej chvíle. Ušetríte si tým mnoho hanby, problémov a hlavne budete dostávať úctu, ktorú si zaslúžite. Mierny strach z tohto správania je normálny a zdravý. Veď ani vy sa nesprávate neúctivo k svojim rodičom, alebo nadriadenému. Či áno?

Ešte chcem spomenúť, že keď nám dieťa povie to, čo cíti a čo vidí, za to by sme ho trestať nemali. Je to jeho názor a tak to práve prežíva. Je však rozdiel v tom, ako to dieťa hovorí. "Mama, ublížila si mi, bolelo ma to" je v poriadku. "Ty si zlá mama, iba ubližuješ" - už také normálne nie je.

Možno sa však tak správate k manželovi, alebo manžel k vám a aj to je niekedy dôvod, prečo sa tak deti začnú správať. Vidia to a potom to iba opakujú. Zamyslite sa nad tým. 

Ste voči sebe úctiví, vážite si jeden druhého, alebo sa iba kritizujete, nadávate si a pod? Máte potom zdravý a dobrý vzťah? Porozmýšľajte nad tým, keby ste si voči manželovi, alebo on voči vám nedovolil povedať ( si neschopná, zlá kuchárka, s tebou sa nedá vydržať ... ), či by ste nemali o niečo lepší vzťah a manželstvo.

Samé si zvoľte, ako chcete, aby s vami muž a deti jednali a konajte podľa toho.

Niektoré úryvky čerpané z knihy Kto koho vychováva od Williama J. Doherty.

Viete, aký ste typ rodiča? 

Zadarmo sa OTESTUJTE a budete vedieť, čo robíte vo výchove detí dobre a čo môžete ešte vylepšiť.

Ako vychovať šťastné a sebavedomé deti

Ako naučiť dieťa zodpovednosti. Ako budovať svoj vzťah s nimi a súčasne si zachovať zdravú autoritu rodiča.

www.annahvizdakova.sk