Výrok o materstve

Už nevládzem! Na všetko som sama, nič ma nebaví! Ako si znova nastaviť vnutornú pohodu?

Pozná to každá z nás. Ale tento článok nie je iba pre ľudí, ktorí si myslia, že sú preťažení, vyhorení alebo v neustálom strese. Aj človek, ktorý si život užíva, ktorý si nájde na seba čas, sa môže dostať do stavu vyčerpanosti, lenivosti, či únavy.

Viem, o čom hovorím, pretože športujem, dám si teplú vaňu, idem na prechádzku do prírody a aj tak príde obdobie, kedy neviem, čo skôr. Časová tieseň a termíny ma vedia dostať do stavu, kedy sa necítim dobre a som nervózna. Nie je to však z toho, že by som si nevedela zorganizovať deň alebo urobiť plán.  Ide o to, že mám toho tak veľa a nestíham to zahrnúť do svojich plánov, či dňa.
Chodím do práce, chodím zároveň na dve školy, mám rodinu, domácnosť, záľuby a mnoho ďalších aktivít. Svoju prácu milujem a nemenila by som ju za nič na svete. Tiež milujem svoju rodinu a rodina je pre mňa prioritou číslo jedna – teda mám pre ňu vyhradený čas, ktorý nevymením za nič.

Jedine čo mi ostáva, aby som nevyhorela, alebo nebývala podráždená, je dať si toho na plecia menej. Niečoho sa musím vzdať a rozhodujem sa na základe svojich priorít.

Aby sme sa zo života tešili

Ak aj vy ste na tom podobne  a cítite, že už toho máte na sebe veľa nabalené, tak skúste prehodnotiť, či všetko čo ste si zobrali na plecia, aj musíte urobiť.
Túžim, aby som si každý deň užívala, aby som sa tešila z každej činnosti, ktorú robím, ale ak je toho fakt na mňa veľa, tá radosť sa niekde vyparí a nahradí ju stres a nervozita. A to nechcem. Možno aj vy si toho veľa naplánujete a potom z toho čo robíte, nemáte radosť, pretože vám hlavou beží (ešte toto, ešte tamto, na to som zabudla...).

Svet sa nezrúti, keď si niečo, čo sa dá odložiť, necháme na neskôr. Aj keď nič nerobiť občas treba. V tomto článku sa zameriavam na to, že si na seba ako ženy, manželky, matky kladieme príliš vysoké nároky a zabúdame na to, čo je pre nás skutočne dôležité a zabúdame si tie veci vychutnávať. Z času na čas sa to stane, no nemalo by to byť životným štýlom. Náš životný štýl nech je radosť, pokoj a spokojnosť.

 

E-book od autorky článku nájdeš na 

www.annahvizdakova.sk

U niekoho prichádza stres, nervozita z dôvodu, že si myslí „všetko je na mne“ . Je na mne, aby bola domácnosť  vždy tip-top,  aby z detí vyrástli dobrí ľudia, aby som zabezpečila deťom všetko čo chcú, aby sa môj manžel- partner zmenil.... Niekto má stresy z toho, že sa neustáte s niekým porovnáva a chcel by byť ako jeho sused, či kamarátka. Možno niekto má stres z toho, že stále po niečom túži a s ničím, nikým nie je spokojný. Každý to má inak.


V dnešnej dobe je stres častým javom už aj u detí a to je varovný signál, aby sme seba, svoje deti naučili prichádzajúci stres rozoznať a nedovoliť mu preniknúť do nášho života.



 

Ako na to?

1. Ak sa cítime nesvoja, nervózna alebo v strese, porozmýšľajme, kvôli čomu sa tak cítime a skúsme prehodnotiť priority alebo daný postoj. Niekedy stačí zmeniť iba postoj k danej veci, pozrieť sa na vec z iného uhlu, pozitívnejšie a už sa stres eliminuje. Pokiaľ je nervozita dlhodobejšia, mali by sme porozmýšľať, či sa niečoho môžeme vzdať, aby sme vedeli byť pokojnejšie a šťastnejšie.

2. Cvičenie, šport, záľuby , dostatočný spánok nás vedia nakopnúť, dodať nám energiu a silu pustiť sa do vecí, ktoré máme na pláne. Pokiaľ cvičíme pravidelne, vieme, že sme menej unavené, a že toho stihneme oveľa viac, ako bez nejakého pohybu. Mnohí hovoria, že na cvičenie, záľuby nemajú čas. Ľudia si však nenájdu čas na veci, ktoré nepovažujú za dôležité.(Zdroj: https://najmama.aktuality.sk/clanok/257862/koncim-je-toho-na-mna-vela-co-v-take-chvile-ako-si-svoj-zivot-uzivat/)





POKRAČOVANIE TU 

HRANICE vs PRAVIDLÁ. Zistite, aký je v nich rozdiel a kedy, ktoré uplatniť.

Určite sa každý z nás s týmito pojmami stretol. Poznáte však, čo skutočne znamenajú a aký je medzi nimi rozdiel? 

 

Nielen pri výchove detí, ale aj v osobnom, manželskom a pracovnom živote, by sme mali mať stanovené hranice a dodržiavať nejaké pravidlá. A to nie len my voči iným, ale aj ostatní voči nám. Je to potrebné na to, aby sme si zachovali svoje ja, aby sme si mohli dovoliť byť samé sebou a aby sme mohli robiť to, čo je správne, to čo nás baví a napĺňa.


Život bez hraníc nám prináša:
Nemať: vlastný život,  názor, vlastné a skutočné pocity, vlastný voľný čas, pocity viny, vyčerpania. Stávame sa terčom manipulácie, preberáme zodpovednosť za iných...

Život bez pravidiel nám prináša:
Chaos, neustále vysvetľovanie a opakovanie, nezodpovednosť, disfunkčnosť....

Z vyššie uvedeného nám vyplýva, že život s hranicami a s pravidlami je predsa len lepší. Avšak len bezhlavé dodržiavanie pravidiel a hraníc bez lásky nemá nijakú cenu.

 

Dôsledné dodržiavanie a rešpektovanie vnútorných hodnôt,  hraníc každého člena
rodiny,  zaručí to, že každý bude v rodine slobodný a šťastný.

 List Galaťanom 5/13 Lebo vy ste povolaní pre slobodu, bratia. Len aby sloboda nebola zámienkou pre telesnosť, ale navzájom si slúžte v láske. 

Ako manželka a matka môžete uvariť večeru, ale nie ste povinná ju viackrát podávať a prihrievať. Pokiaľ ostatní členovia rodiny vedia, o koľkej večeru podávate,  chcú sa jej zúčastniť, musia si zabezpečiť to, že sa dostavia domov v určený čas. Pokiaľ nie: „nech sa páči večera je v chladničke, poprosím poumývať riad a kuchyňu nechať v takom stave, ako  ju našli.“ Zdá sa vám to sebecké?
Možno to tak na prvý pohľad vyzerá. Sebecké voči komu? Mužovi alebo deťom? Či sebecké voči vám? Cítite vinu za to, že muž dlho pracuje a vy nie ste schopná mu večeru ani zohriať? Dieťatko je už unavené, mám mu ešte pridávať roboty?

Právo matky na vlastný čas

 

My ženy často máme takýto scenár v hlave, avšak nie je správny.  Nie je správny v tom prípade, pokiaľ sa nechceme nechať využívať a zneužívať. Každá manželka a matka má právo na to, aby mala svoj vlastný čas, nebola otrokom muža a detí, ale bola slobodná a šťastná.
Keď muž a deti zistia, že mama si váži samu seba, nenechá si zo sebou robiť čokoľvek, postaví sa za svoje hodnoty, tak si ju budú aj viac vážiť. Navyše, sa každý člen rodiny naučí preberať zodpovednosť sám za seba. Pokiaľ viem, čo je v mojej kompetencii, čo vlastním, za čo mám zodpovednosť, nadobúdam pocit slobody a možnosti voľby, za ktorú preberám aj zodpovednosť a nepreberá moju zodpovednosť niekto iný (v našom prípade milujúca mama).
Čo si myslíte, ktorá mama dá svojmu dieťaťu viac do života? 
Ktorá za dieťa všetko urobí, len aby netrpelo - alebo tá, ktorá nechá niesť dôsledky  rozhodnutia na dieťaťi?
V prvom prípade nesie zodpovednosť za rozhodnutie dieťaťa mama a v druhom prípade za svoje rozhodnutie nesie zodpovednosť dieťa samo. Čo si myslíte, ktoré dieťa bude v dospelosti šťastnejšie a vyrovnanejšie? (Zdroj: https://najmama.aktuality.sk/clanok/256866/poznate-rozdiel-medzi-hranicami-a-pravidlami-mali-by-ste-je-to-dolezite/)


Pokračovanie článku  TU 

www.annahvizdakova.sk

Potreba lásky sa v dnešnej dobe zanedbáva. Ako nás a naších blízkych mení láska k lepšiemu??

Láska. Je to slovo, ktoré všetci poznáme, vyslovujeme ho, počúvame ho, no nie vždy lásku používame aj vo svojich slovách a činoch. Čo to slovo „láska“ vlastne znamená? 

 

 

 

Láska je z psychologického hľadiska primárna, základná ľudská potreba. 

Sú výskumy, že pokiaľ sa lásky nedočká malé dieťa, často umiera. Je to abstraktná vec, ale dá sa vidieť a cítiť. Vidieť vo forme skutkov a vnútorne cítiť vo forme slov, objatí a skutkov. Lásku každý chápe individuálnym spôsobom, ale v konečnom dôsledku ju berieme všetci ako intenzívny emocionálny pocit.

Lásku pociťujeme k Bohu, k sebe, k deťom, k manželovi, k rodine, ku priateľom, k ľuďom, k zvieratám a aj k veciam. Ku každému ju cítime inak, inak ju preukazujeme a inak ju aj prežívame.
Deti potrebujú od nás úplne niečo iné ako Boh, muž, priatelia. Muž od nás tiež nechce, aby sme s ním donekonečna stavali lego, ale má iné potreby, z ktorých cíti, že je nami milovaný. Samotné slová bez skutkov nestačia.

Nestačí povedať mužovi 5 x za deň milujem ťa a nedať mu to, čo potrebuje. Každý potrebuje niečo iné. Niekto je rád, že má teplú a dobrú večeru, iní zasa potrebujú prísť do pokojného a radostného prostredia, niekto túži po ocenení a uznaní. Muži, keď dostanú to, čo potrebujú, tak vidia a cítia našu lásku.

Rovnako je to so všetkými ostatnými. Priatelia od nás nechcú teplé večere každý deň, ale potrebujú, aby sme im načúvali, pomáhali a boli na blízku, keď sú v problémoch.

Láska – jedno slovo a tak veľmi veľa podôb má

Mne sa páči, ako lásku vystihuje kniha kníh Biblia v 1 liste Korintským v trinástej kapitole od štvrtého verša.

 „Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadúva, nie je neslušná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nezmýšľa zle, neraduje sa z neprávostí, ale teší sa s pravdou, všetko znáša, všetkému verí, všetkého sa nádeja, všetko pretrpí. Láska nikdy neprestane“.

Láska skrýva v sebe mnohé ďalšie slová a pojmy. Ak chceme, aby naše deti boli plné lásky, tak by sme ich postupne mali všetkému naučiť a predovšetkým byť v láske príkladom.

Láskavosť – ľudské dobro vo vzťahu k iným. Vľúdne a prívetivé správanie sa. Ochota, dobrota a pozornosť. Dobrý, prospešný skutok vykonaný pre niekoho, bez nároku na odmenu.
Láskavý – byť milý a činiť dobro druhým.
Milosrdný – mať súcit s ostatnými a pomáhať biednym.
Zhovievavý – nebyť až priveľmi prísny, niekedy povoliť zo svojich nárokov.
Milostivý – odpúšťať, odpúšťať a odpúšťať. Prejaviť priazeň a prijatie, aj keď si to niekedy nezaslúžia.
Láskať sa – prejaviť lásku objatím, túlením, hladkaním, dobrými a milými slovami, či skutkami.
Trpezlivý – znášať bez odporu niečo nepríjemné (bolesť, námahu, utrpenie). Nestrácať nádej, zostať čakať a vytrvať.
Dobrotivý – činiť dobro, byť láskavým a vľúdnym človekom, rozdávať úsmev, jemnosť, nehu a radosť.
Verný, dôverný – byť dôveryhodným a úprimným k iným. Dodržiavať pravidlá rodiny. Mať jasné hodnoty a priority. Milovať pravdu. Byť lojálny a oddaný svojej rodine.
Milujúci – prejavovať a preukazovať iným lásku a náklonnosť. Venovať mužovi, deťom a ostatným veľkú pozornosť, čas a všetky vyššie uvedené vlastnosti uskutočňovať a činiť.

Láska nie je o tom, že nás milujú, ale o tom, že my milujeme iných. Nie je to o prijímaní, ale o dávaní. Keď dávaš, dostaneš, keď miluješ, budeš milovaná.

 

 

Druhy lásky

Vzájomná láska
je šťastie, ktoré si navzájom dávame. Dávame jeden druhému to, čo potrebuje ten druhý, nie to, čo potrebujem ja. Jeden druhému pomáhame, podporujeme sa, zdieľame starosti aj radosti. S láskou a radostným pocitom robíme tie veci, o ktorých vieme, že ten druhý ich má rád a potrebuje ich. Pokiaľ muž robí to, čo má rada jeho žena a žena robí to, čo má rád jej muž, tak sú šťastní obaja.
Napĺňame potreby detí, muža a robíme ich šťastnými. Vzájomná láska nie je o tom, že iba mi dávame, ale aj deti a muž musia dávať nám, to čo potrebujeme zasa my.

Vytrvalá láska
Neprestavajúco, neúnavne a nepoľavujúco milujeme deti i muža. Vieme, že majú chyby, že nie sú vo všetkom dokonalí, ale tiež vieme, že majú aj dobré vlastnosti, vedia robiť aj správne veci.

Pozeráme sa na nich z tej lepšej stránky, aby mohli rásť a napredovať. S trpezlivosťou a vytrvalosťou znášame priestupky, ktoré im odpúšťame, ako oni nám odpúšťajú tie naše. S vytrvalou láskou vychovávame svoje deti a učíme ich mať lásku k múdrosti, k pravde a k dobru.


Nepokrytecká láska
Pokrytectvo je, keď sa pretvarujeme a robíme sa lepším ako v skutočnosti sme. Pokrytectvo je, keď spravíme výnimočne výbornú večeru, len pre to, aby sme niečo konkrétne dosiahli.
Keď chceme po deťoch a mužovi, aby robili iba to, čo chceme my. Ak zradím druhého na úkor svojich cieľov. Keď klameme a nie sme úprimní k sebe, k deťom, k mužovi, ku svojim citom, k citom iných. Alebo neustále sľubujeme a sľuby nesplníme. Zoznam by bol dlhý.
Nepokrytecká láska robí všetko nezištne, bez nároku na odmenu. Iba tak, len preto, pretože viem, že to toho druhého urobí šťastným.


Skrývaná láska
výstižne to vystihuje verš „Lepšie je priame karhanie ako skrývaná láska“ Príslovia 27/5. Možno to poznáme pod pojmom faloš: „Nie, veď to nebolo až také hrozné, že si meškal dve hodiny“, alebo klasické ohováranie, ktoré poznáme asi všetci.
Nehovoríme pravdu, potláčame svoje city, hodnoty a priority. Pri výchove sa môže za skrývanou láskou skrývať to, že deti vôbec nekarháme, nekorigujeme a neučíme ich, čo je dobré a čo je zlé.
Len pre to, aby sme dieťaťu nejako neublížili, radšej im budeme hovoriť iba dobré veci, nenecháme ich niesť dôsledky za svoje správanie a myslíme si, že deťom tým dávame mnoho lásky. Práve opak je pravdou. Je ľahké nekarhať, ale je ťažké pozerať sa na to, ako deti nesú dôsledky svojho správania.
Musia niesť dôsledky svojho správania, pretože inak z nich vyrastú emocionálne aj spoločensky nepoužiteľní ľudia. Také deti si hovoria „ prečo mi to dovolia, veď vedia, že robím zle, čo im na mne nezáleží? “ Radšej ako lichotivé slová povedzme veci na rovinu, prijateľným a láskavým spôsobom, ako hovoriť niečo, čo si nemyslíme alebo tak necítime.
Pravda vždy vyjde najavo a skrývaná láska sa môže otočiť proti nám, aj keď sme to mysleli v dobrom. Láskavým poučením, láskavým slovom, láskavou rečou vieme povedať aj nepríjemné veci, tak aby to tá druhá osoba prijala a poučila sa z toho.

Čo dokáže láska?

 

Láska buduje – s láskou sa buduje rodina, budujeme jeden druhého, s láskou budujeme deti, spoločné ciele, budúcnosť a mnoho ďalšieho. Budovať na autorite, na poznaní, stavať na pravidlách nevydrží, pokiaľ v tom nie je láska. Prídu sklamania, problémy, no láska všetko pretrpí, všetko znesie a znova sa nadeje.


Láska vyháňa strach – „V láske niet strachu, ale dokonalá láska vyháňa strach, lebo: kto má strach, bojí sa trestu, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske“ Prvý list Jána 4/18. Dieťa urobilo niečo, čo nie je správne a bojí sa povedať pravdu.
Vie, že príde nejaký trest, dôsledok zo strany rodiča. Pokiaľ žijeme láskou a s láskou vychovávame deti, tak dieťa má k nám dôveru. Vie, že nám to môže povedať a vie, že mu odpustíme. No zároveň vie, že ten dôsledok nastane. Dôsledok jeho správania si musí prežiť ono samo, lebo vieme, že sa tým niečo naučí a to ho posunie ďalej. (Zdroj:https://najmama.aktuality.sk/clanok/255847/vsetko-co-potrebujeme-je-viac-lasky-tusite-co-dokaze)

POKRAČOVANIE TU

Škôlka stále strašiakom? Prinášame vam rady, ako dieťaťu uľahčiť nástup do škôlky.

Nástup do škôlky je pre dieťa novým, nie ľahkým, ale za to potrebným a významným medzníkom. Naučí sa nebyť závislé od rodičov a bude samostatnejšie. 

 

Dieťa si nájde nových kamarátov, spozná to, že deti majú odlišné hodnoty, uvedomí si, že pravidlo rodičov, nemusí byť pravidlom učiteľky a tak sa naučí prispôsobovať požiadavkám a prostrediu.
Zistí, že doma niečo môže a v škôlke už nie. Uvedomí si, že nie je stredobodom pozornosti. Učí sa novým sociálnym vedomostiam, zapájať sa do skupiny, naučí sa spolupracovať a presadiť.

Taktiež je v škôlke mnoho zábavy, hier, hudby a kreativity, pri ktorých si dieťa rozvíja svoje schopnosti a vedomosti. Najlepšie je dieťa na škôlku pripraviť a to v rôznych oblastiach:

Samostatnosť a hygiena – naučiť dieťa samostatnosti v obliekaní, jedení, nemať plienku, umyť si zuby, použiť toaletu, vysmrkať sa, upratať hračky, naučiť ho zaspávať samé a prezúvať sa. Dieťa by malo vedieť komunikovať, poslúchnuť učiteľku, vyjadriť svoje potreby, podeliť sa o hračky, pozornosť a tiež sa chvíľku sústrediť na cielenú činnosť.

Nezávislosť od rodičov – nezávislosť od vás budovať už do narodenia, pomaly a postupne tak, aby to dieťaťu pripadalo ako niečo normálne. Dieťa zistí, že sa vždy vrátite a ste si vzácnejší v tú chvíľu.


Spoznať škôlku a okolie – možno pol roka pred tým, ako dieťa ide do škôlky, ísť na prechádzku popri škôlke, kde bude dieťa chodiť. Možno poprosiť pani riaditeľku v popoludňajších hodinách o malú exkurziu škôlkou. Rozprávať sa o tom, čo tam deti robia, ako sa tam hrajú a čo všetko sa v škôlke naučia. (zdroj: https://najmama.aktuality.sk/clanok/243805/nechce-chodit-do-skolky-prakticke-rady-i-slova-ako-sa-dietatu-v-boji-so-skolkou-prihovorit/)

POKRAČOVANIE TU 

Viac sa dočítate v e-booku na

 www.annhvizdakova.sk 

 alebo na 

www.vychovadeti.sk