AUTOR: Anna Hvizdáková
Máte deti, ktoré vás bijú, kopú do vás, hovoria vám vulgárne slová, alebo že ste zlá mama? Niečo im poviete a oni zámerne urobia opak?
V dnešnej dobe je takýchto detí čím ďalej tým viac. Rodičia sú
oddaní, láskyplní, citliví – ale žijú v strachu, že sa znepáčia svojím
deťom. Sú to rodičia, ktorí nestanovia takmer žiadne hranice, pretože sa
boja, že svoje deti veľmi rozhnevajú, alebo že zničia ich sebadôveru.
V tomto článku sa chcem zamerať iba na správanie dieťaťa, ktoré je voči rodičovi neprípustné, neúctivé a deti by to určite nemali praktizovať, pokiaľ chcete mať voči vám aj voči iným úctivé dieťa.
V tomto článku sa chcem zamerať iba na správanie dieťaťa, ktoré je voči rodičovi neprípustné, neúctivé a deti by to určite nemali praktizovať, pokiaľ chcete mať voči vám aj voči iným úctivé dieťa.
Komunikácia, pochopenie a vysvetlenie dieťaťu je samozrejme veľmi
dôležité, ale vulgarita a násilie voči rodičom si deti nemôžu dovoliť.
- Nechceme, aby deti vyrastali v strachu z nášho hnevu – a žijeme v strachu z ich hnevu.
- Vieme, kedy máme deťom vysvetľovať, prečo robíme to čo robíme, kedy máme s deťmi uzatvoriť dohodu, ale nevieme, kedy a ako máme takúto diskusiu ukončiť.
- Sme ochotní prispôsobiť svoj čas programu svojich detí, ale váhame, či máme trvať na tom, aby i deti prispôsobovali svoj program rodine.
- Umožňujeme deťom, aby uplatnili svoje právo hnevať sa a vyjadriť svoju frustráciu, ale nie sme schopní rozoznať, kedy prekročia hranicu a správajú sa neúctivo.
- Veľmi podporujeme športové aktivity svojich detí, ale zatratili sme rovnováhu medzi rodinným životom a vonkajšími aktivitami.
- Vieme toho viac o výchove detí, ako o budovaní vlastného manželstva, ktoré musí niekedy byť pred nárokmi detí chránené.
Výsledkom takéhoto správania je neúctivé dieťa. Mnohí rodičia, ktorí
túžia po tom, aby vychovávali úctivé a neagresívne deti , v skutočnosti
svojou nedostatočnou reakciou na nevhodné detské správanie iba neúctivosť a agresivitu podporujú.
Výchova k úctivosti začína, keď sú deti ešte malé - batoľaťa. Títo malí občania majú právo, aby sa k nim nikto nesprával násilnícky a povinnosť, aby oni sami nekonali násilie iným.
Kľúčom k takémuto správaniu je stanoviť si hranice. Napr. nedovolím, aby dieťa so mnou takto rozprávalo a jednalo. Povedať to dieťaťu ráznym tónom, váhou a s následkami, ktoré budú, ak
sa to bude opakovať. ("Janka nepáči sa mi, keď ma biješ a veľmi mi to
prekáža. Som z toho smutná. Ja sa o teba starám, milujem ťa a tiež ťa
nebijem, že? Chceš, aby som bola smutná? Rozhodla som sa, že už takéto
správanie nebudem tolerovať ani na chvíľu a za žiadnych okolností.
Očakávam , že keď budeš mať so mnou nejaký problém, tak mi o ňom povieš
a dohodneme sa. Môže byť?" )
Treba však dodržať vždy a všade dôsledok. Aj keď je to niekedy ťažké ,
ale prináša to ovocie.Je to najdôležitejšia vec k tomu, aby vás dieťa
rešpektovalo. To, čo poviete aj splníte, či dobré alebo zlé. Dieťa vám
vie potom veriť a aj si vás váži, aj keď to tak na prvý pohľad
nevyzerá.
Dieťa by nemalo cítiť hnev voči vám, malo by mu to prísť ľúto a ospravedlniť sa. Hnev nebude cítiť vtedy, ak mu dáte na výber. Je to jeho rozhodnutie a za to vás obviňovať nemôže. Musí sa naučiť, že správne rozhodnutia prinášajú dobré veci a zlé rozhodnutia prinášajú problémy. Vedieť sa dobre rozhodnúť prináša veľa dobrého aj do budúcnosti.
Vážte si samu seba ako osobu, majte sa radi a nedovoľte, aby si vaše
deti, o ktoré sa dennodenne staráte, k vám dovoľovali a správali sa
k vám neúctivo. Neúctivé správanie neprinesie nič dobré im a ani vám.
V dospelosti to môže ničiť ich vzťahy.
Nebojte sa, určite potrestaním neúctivého správania nestratia sebadôveru a hravosť.
Od začiatku ( prvého kopnutia do vás, prvého vulgarizmu...) je treba
takéto neúctivé správanie potrestať vhodným spôsobom. Uvediem príklad
z vlastnej skúsenosti.
Mám dve dcéry. Hranice som si stanovila a dodržiavala. Niekedy
v jedenástom mesiaci prvej dcéry prišlo prvé neúctivé správanie. Hneď
som zareagovala z vážnosťou, že si to neprajem a nebudem to tolerovať.
Skúsila sa ešte raz správať neúctivo a od vtedy už nikdy. Napriek tomu
moja druhá dcéra to podáva takým vtipným spôsobom a moje prvé reakcie
neboli žiadne, alebo veľmi mierne. Hovorila som jej, že sa mi to nepáči,
že som z toho smutná. Pýtala som sa jej, či mi chce ubližovať. Ona že
nie, že to už radšej nebude hovoriť . Na chvíľu to pomohlo, ale o dva
dni sa to vrátilo a stále sa to opakovalo. Keď to už trvalo mesiac,
rozhodla som sa radikálne netolerovať neúctivé správanie. Keďže som však
predtým riešila inak, išlo to ťažšie a pomalšie. Ale podarilo sa.
Z tejto mojej skúsenosti viem, že neúctivé správanie ako je bitka
rodičov, kopanie do rodiča, vulgárne slová a tón, s ktorým dieťa hovorí s
rodičmi, treba ráznym spôsobom zastaviť hneď od prvej chvíle. Ušetríte
si tým mnoho hanby, problémov a hlavne budete dostávať úctu, ktorú si
zaslúžite. Mierny strach z tohto správania je normálny a zdravý. Veď ani
vy sa nesprávate neúctivo k svojim rodičom, alebo nadriadenému. Či áno?
Ešte chcem spomenúť, že keď nám dieťa povie to, čo cíti a čo vidí, za to by sme ho trestať nemali. Je to jeho názor a tak to práve prežíva. Je však rozdiel v tom, ako to dieťa hovorí. "Mama, ublížila si mi, bolelo ma to" je v poriadku. "Ty si zlá mama, iba ubližuješ" - už také normálne nie je.
Možno sa však tak správate k manželovi, alebo manžel k vám a aj to je
niekedy dôvod, prečo sa tak deti začnú správať. Vidia to a potom to iba
opakujú. Zamyslite sa nad tým.
Ste voči sebe úctiví, vážite si jeden
druhého, alebo sa iba kritizujete, nadávate si a pod? Máte potom zdravý
a dobrý vzťah? Porozmýšľajte nad tým, keby ste si voči manželovi, alebo
on voči vám nedovolil povedať ( si neschopná, zlá kuchárka, s tebou sa
nedá vydržať ... ), či by ste nemali o niečo lepší vzťah a manželstvo.
Samé si zvoľte, ako chcete, aby s vami muž a deti jednali a konajte podľa toho.
Niektoré úryvky čerpané z knihy Kto koho vychováva od Williama J. Doherty.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára