Syndróm vyhorenia a materstvo

 

    

 

 Mnohí z nás si myslia „už nevládzem“. Už má nebaví byť doma   zatvorená, zatiaľ čo manžel si užíva život. Mám malého „tyrana“, ktorý mi robí všetko napriek.   Takto by som mohla pokračovať veľmi dlho, pretože veľa mamičiek má nejaký problém. Prečo to tak je? Prečo mamička nie je doma spokojná, veď má 3 roky „dovolenky“.

Prečo zažívame vyhorenie v najkrajšom období ženy  MATERSTVA?

Čo to vlastne je?

Prejavuje sa emočnou vyčerpanosťou  a „opotrebovanosťou“.  Zahŕňa najmä psychickú oblasť, z časti sociálnu a fyzickú. Náš organizmus je vyčerpaný z neustáleho chronického stresu – a dáva nám varovné signály, že niečo nie je v poriadku. 

 

Prečo sa to deje?

       Mnohé z nás čakajú od seba a od okolia príliš veľa. Často máme prehnané nároky na naše deti, manžela, na seba. Je to preto, lebo „porovnávame“. Nie sme spokojné stým čo máme, ale závidíme priateľke manžela, pretože sa im viac venuje, varí, hrá sa s deťmi... Zatiaľ čo ten náš, po príchode domov si sadne pred TV a ani  nepoďakuje za obed. Deti sa neustále naháňajú  po dome, robia všade neporiadok a stále plačú. Mám ešte po pôrode 10 kg navyše, zatiaľ čo oná schudla hneď, ani sa nemusela snažiť. 

     Závisť je jedna z ľudských vlastností, ktorá nám bráni vidieť veci objektívne. Je to túžba po niečom, čo vlastní niekto iný. Vedie nás k tomu, aby sme boli neustále nespokojné, podráždené, sebakritické. Cítili sa nepotrebne, opotrebované, menejcenné.  Naše vnútro sa tak neuvedomujúc napĺňa hnevom, nenávisťou voči sebe, alebo svojmu okoliu. Strácame zmysel nášho poslania „materstva“. 

    Pocity , ako nikto si ma neváži, som tu otrokom, sú častejšie. Napĺňame nimi našu myseľ   a naše srdce. Postupne nás to celé pohltí.

Nemáme čas na napĺňanie svojich vlastných potrieb, život sa stáva stereotypným. Strácame pocit naplnenosti nášho života a naše domáce práce robíme automaticky.

Ako tomu čeliť?

 

 „Žiť znamená meniť sa. Byť dokonalý znamená prejsť mnohými a častými zmenami“.    

   (John Henry Newman)

Zmena v myslení

-          V prvom rade treba urobiť zmenu v myslení.  Myslenie je veľmi mocný nástroj, ktorým môžeme veľa vecí zmeniť k lepšiemu. Negatívne myšlienky treba vypudiť, a nahradiť ich pozitívnymi. Úplne vypudiť z našej mysli strach, hnev, žiarlivosť. Bude to boj, boj ktorý musíš zvládnuť ty sama. Je to dlhodobý proces, ktorý keď zvládneš – vyhráš. Vyhráš lepšiu samu seba, lepšiu matku -  lepšie deti, lepšie manželstvo,  lepší život. 

Nemožné? NIE!

Obtiažné? ANO!

      Je mnoho kníh, ktoré píšu o pozitívnom myslení. Ja sama som ich pár prečítala. Dokonca som si jednu tak obľúbila, že si ju prečítam aspoň raz do roka. Vždy si z nej niečo odnesiem a povzbudím sa tak ďalej do života.

Komunikácia

-          Ďalším úspešným kľúčom v boji proti vyhoreniu je komunikácia.  Nemôžeme sa spoľahnúť na to, že nám niekto číta myšlienky. Treba sa o problémoch rozprávať, a navrhovať riešenia. Musíme sa naučiť vyjadrovať svoje myšlienky, svoje túžby. Rozprávať sa s manželom a deťmi, o tom čo nás trápi, hľadať kompromisy. 

      Komunikáciou sa dá veľa zmeniť. Stačí pár milých, povzbudivých  slov denne: „Mám ťa rada a vážim si, čo pre nás robíš (aj muž potrebuje slova chvály, potrebuje cítiť, že je dôležitý v našom živote). Mám vás rada detičky, že ma viete rozosmiať.“ Milé slovo pre naše deti veľa znamená. Cítia, že sú milované. Je to len pár slov denne, ktoré rozohrejú srdiečko. Slová lásky sú v našich životoch dôležité. Ak my budeme rozdávať lásku a slová chvály našim deťom už od útleho veku, budú v budúcnosti rozdávať lásku ďalej. Pretože, ako sa hovorí: čo sa v detstve naučíš, na starosť ako by si našiel.

Sebadôvera

-           Dôležité pre nás je, naučiť sa mať rada samú seba. Mať sa rada takú, aká som: s kilami navyše, s „nulkami“ na hrudi, s riedkymi vlasmi.... Ako sa budeme vidieť my samé, také nás bude vidieť aj okolie. Nikto nie je dokonalý a ani my nie!

     Uvedomme si, že sme jedinečné, každá z nás je len jedna. Rôznorodosť každej z nás nám dáva pocit výnimočnosti, ktorú videl aj náš partner – preto si nás našiel. Keď sme spokojné samé so sebou, je spokojná aj rodina. Sme emočne vyrovnané. Určite ste si to aj vy samé všimli, keď ste nervózne, sú nervózne aj vaše deti. Cítia vašu duševnú nepohodu a ovplyvňuje ich to. Treba sa cítiť sebavedomo. Aj výchova našich detí bude ľahšia. Neuvidia trosku, ktorá sa zloží vždy, keď nastane obdobie vzdoru. A vieme veľmi dobre, že toto obdobie býva veľmi náročné. Deti budú ihneď reagovať na zmenu vo vašom správaní, budú sa snažiť zlomiť vás. Preto treba zaujať postoj sebavedomej matky, ktorá zvládne každú krízu.

Verím, že pozitívnym myslením , správnou komunikáciu a s láskou vo Vašich srdciach, nájdete opäť samé seba.

 

Zlepšíte si svoj život, a život vašich detí. Neskôr sa Vám poďakujú.

 Viac na www.annahvizdakova.sk

Autor: Kateřina Kršiaková