Považujete trpezlivosť za vlastnosť, ktorú si na sebe ceníte? Myslíte si, že väčšinou kritických situácii s deťmi ste vyriešili bez kriku a hádok. Avšak niekedy aj vám nervy povolia?
Príklad:
V samoobsluhe dieťa neustále dobiedza, mami kúp mi toto prosím, prosííím. Už budem dobrá, kúp mi to! Nie nekúpim, polož to naspäť. A toto mi kúpiš? Nie nekúpim. Na minútku sa zamyslíte nad nákupným zoznamom a zrazu svoje dieťa vidíte, ako rozbaľuje dobošku. Začína to vo vás vrieť. Prečo neposlúchaš? Nakričíte na dieťa? Som ti hovorila, že to máš položiť naspäť!!! Chytíte ho za ruku a ťaháte ho k pokladni. Pri pokladni sa na vás predavačky pozerajú, ako keby ste boli ta najhoršia matka. Cítite sa hrozne.
Sadnete do auta a začnete svoj monológ.
Prečo mi to robíš? To nemôžem už ani nakúpiť bez toho, aby som sa musela za teba hanbiť? Keď ti niečo poviem, tak to tak bude!
Myslíte si, že za
vzniknutú situáciu môže dieťa. Ale
v skutočnosti je to vaša chyba. Ani
ste si to neuvedomovali, no zakaždým, keď ste takúto citáciu neriešili, pretože
ste si mysleli, že to prestane, že to dieťa prejde a je to len také
obdobie. Zakaždým ste dieťaťu dávali
najavo, že takéto správanie tolerujete. A nakoniec ste vybuchli a dieťa
nechápavo na vás pozerá. Je to spôsobené tým, že si myslíme, že sa niečo vyrieši samo. Avšak neriešené
problémy sa časom nezlepšujú, ale naopak
zhoršujú! Je to ako reťazová
reakcia. U niekoho kratšia a u iného trvá dlhšie, kým sa výbuch
dostaví. Avšak vo vnútri je stále, len tam čaká a buble, pokiaľ sa dostane
na povrch.
Nevšímavosť a následný
výbuch dáva deťom vzor, že 9 z 10 prípadoch vyhrajú oni. A to je pre
nich celkom dobrá bilancia. Deti potrebujú rodičov, aby ich včas upozornili na
to, čo sa smie a opačne, čo sa nesmie! Dôležité je načasovanie. Deťom
treba od začiatku ukazovať, aké správanie je vhodné a ktoré správanie
nebudete tolerovať. Postupne sa to naučia.
Autor: Kateřina Kršiaková
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára