30denná MAMA výzva

3 Dôležité veci, na ktoré pri výchove nesmieme zabudnúť. Informácie, ponaučenie a príprava

Počas môjho vzdelávania sa v oblasti výchovy, predovšetkým pri praktizovaní nových výchovných postupov, som prišla na tri dôležité veci.

1. Prvou z nich je uvedomenie si potreby vzdelania sa v tejto oblasti.

 

Až s odstupom času vidím, aké ovocie do mojej rodiny prinieslo to, že sa v tejto oblasti vzdelávam. Možno si niektorí povedia, že na výchovu detí stačí intuícia, alebo si povedia: „Zvládlo to mnoho iných rodičov, určite to zvládnem aj ja...“

Možno áno. Možno ste mali dobré základy, z ktorých viete teraz vychádzať. No vo väčšine prípadov je to tak, že sme dobré základy ani zďaleka nemali. A pri výchove detí často platí, že tak, ako vychovávali nás, následne aj my vychovávame svoje deti. Neuvedomelo a podvedome. Nemôžeme svojim deťom odovzdať nič iné – iba to, čo sami poznáme.

Treba si však uvedomiť jednu vec: „Ako môžem naučiť svoje deti niečo, o čom nič neviem?“ Dobre to vystihuje verš: „Čo človek rozsieva, to bude aj žať.“ Nemôžeme siať do detí, pokiaľ najskôr nezasejeme do seba – a nemôžeme žať, pokiaľ nič nezasejeme.

Ide o to, aby sa naše deti, ako druhá generácia, dostali ďalej za náš obzor. Nemôžeme do nich vložiť len základ, ale už v detstve musia byť ďalej ako my. Každá generácia má za úlohu dostať sa o úroveň vyššie – a to je úloha rodičov.

Nech naše deti nebojujú tie isté boje ako my, ale oveľa vyššie a dôležitejšie, teda vyšší level v dosahovaní kvality života.

Dávid hovorí svojmu synovi Šalamúnovi: „Počiatkom múdrosti je: Získavaj múdrosť a za celé svoje imanie získavaj rozumnosť.“  Šalamún poslúchol radu otca a aj preto sa stal najbohatším mužom sveta. Získavajme aj my múdrosť vo výchove detí, aby sa naše deti mali čo od nás  naučiť.

Vzdelávame sa vo všetkom možnom, ale to, čo máme v živote najradšej, sú väčšinou naše deti. Preto investujme do nich aj tým, že sa kvôli nim začneme vzdelávať a meniť na lepších a šťastnejších ľudí.

2. Druhá dôležitá vec, ktorú som zistila, že bez chýb to nejde

 

Často sa stáva, že sa nám vo výchove detí niečo nepodarí tak, ako si predstavujeme. Určite urobíme mnoho chýb. Je to normálne a dobré. Sme ľudia a stále sa učíme. Najlepšie sa učíme zo svojich chýb. (Zdroj:https://najmama.aktuality.sk/clanok/253307/co-clovek-rozsieva-to-bude-aj-zat-vychova-deti-je-narocna-a-nepretrzita-uloha/)

 POKRAČOVANIE TU

 

Ako sa spravne modliť za dieťa? Aj modlitdba má svoju postupnosť

V istom momente si každá mama uvedomí, že nedokáže ovládať všetko. Túži po tom, aby jej deti boli šťastné do konca života, no niekedy prídu také situácie, kedy nepomôžu ani peniaze, ani kontakty, ani nič iné. V takých chvíľach sa aj neveriaci ľudia často modlia k Bohu a hľadajú pomoc u neho. A je veľmi veľa prípadov, kedy Boh pomohol a zasiahol nadprirodzeným spôsobom. 

 

 

No aj v bežnom živote mami sa nájdu chvíle, kedy je ohľadom zdravia, výchovy či rôznych okolností života dieťaťa nútená obrátiť sa na Boha a prosiť ho o pomoc.
Spôsob, akým sa máme modliť, aby naše modlitby boli vypočuté, nám odhaľuje Biblia. V prvom rade, modliť by sme sa mali k Bohu a k Ježišovi, lebo je napísané:

„Ježiš mu povedal: Ja som cesta, pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.“ (Evanjelium Jána 14:6)

Trochu ďalej zas Ježiš vyučuje: „Amen, amen, hovorím vám, keď budete Otca o niečo prosiť v mojom mene, dá vám to.

Doteraz ste v mojom mene o nič neprosili. Proste teda a dostanete, aby vaša radosť bola úplná!“ (Evanjelium Jána 16:23-24)

 Príklad správneho poradia nám Ježiš dáva v modlitbe „Otče náš"   (nájdeme ju v Evanjeliu Matúša 6,9-13).

Najskôr by sme mali chváliť Boha a poďakovať sa mu, potom si prosiť odpustenie hriechov a až tak sa modliť za všetko, čo chceme a potrebujeme. Každá modlitba by mala ísť zo srdca, nech už sa modlíte za čokoľvek.

Vtedy to vie pohnúť Bohom a pre každého z nás môže niečo urobiť. Môžeme sa modliť aj vlastnými slovami. Nižšie uvádzam pár príkladov. Prvá je úvodná modlitba a k nej môžeme pridať podľa okolností ďalšie.

Všeobecná modlitba

Ďakujem ti, Bože, že moje dieťa napreduje a dobre sa vyvíja. Prosím ťa o jeho ochranu. Ochraňuj moje dieťa od všetkého zlého, od navádzania na zlé, od zlých kamarátov a od zlých rozhodnutí.
Pane, napĺňaj ho múdrosťou a rozumnosťou. Prosím, nech vždy koná podľa tvojho slova, múdro a s rozvahou.
Tiež ťa prosím o múdrosť pri výchove detí. Prosím ťa, pomôž mi vychovať ich tak, že budú vedieť žiť šťastný a plnohodnotný život.
Ďakujem ti, že moje deti sú plné lásky a dobroty, sú trpezlivé a vyhýbajú sa zlému. Prosím ťa, pomôž mi viesť ich k dobrým hodnotám a vlastnostiam.
Ukáž mi smer, ktorým mám vo výchove detí ísť, a nedovoľ, prosím, aby som ich učila iba láske k sebe, lebo chcem, aby milovali ľudí a boli prínosom pre tento svet.
Ďakujem ti, že nie som na toto všetko sama a že mi pomáhaš. (Zdroj: https://najmama.aktuality.sk/clanok/252188/modlitby-za-dieta/)


POKRAČOVANIE TU 

E-book od autorky článku nájdete na www.annahvizdakova.sk

LIVE prednáška na festivele NOS!

E-book Ako efektívne zvládať vzdor dieťaťa od Anna Hvizdákova nájdete na www.annahvizdakova.sk

 

Obdobie vzdoru - strašiak všetkých rodičov. Prečo je u detí take dôležité?

Ako reagovať na vzdor a nezničiť detskú vôľu, sebavedomie? V tomto článku sa chcem zamerať na to, aby sme sa na obdobie vzdoru pozerali aj z inej stránky.

 

 

Pokiaľ sa na obdobie vzdoru či už prvé alebo druhé pozrieme inak, tým pádom sa zmení aj naše presvedčenie o tomto období a čo je najdôležitejšie, úplne inak  budeme k deťom pristupovať, čo zabezpečí, že jeho sebavedomie budeme posilňovať a nie ničiť.

Tu však nehovorím o tom, že nevhodné správanie je dovolené, ani že v období vzdoru má dieťa dostať vždy to, čo chce. Chcem poukázať iba na zmenu prístupu, aby dieťa spoznalo seba a aby sme mi rodičia ostali rodičmi, ktorých si dieťa váži.
Zmenou myslenia a prístupu k dieťaťu si navyše naše vzťahy medzi sebou budeme budovať a bude nám spolu fajn.
Poznáme dve obdobia vzdoru a to prvé obdobie vo veku od 2 do 5 rokov a druhé v pubertálnom veku.
Viem, že hádzanie o zem, krik, kopanie, plač nie je veľmi príjemným prejavom emócií dieťaťa a ani v puberte hádky, neposlušnosť, odvrávanie dieťaťa  nie je príjemné obdobie.
Ako rodičia sme z takéhoto správania smutní, nahnevaní a často sa pýtame samých seba „kde som urobil chybu?“ .

Poznáte to známe “ja sám“?

 

Aj keď je to obdobie nepríjemné, je potrebné, aby si týmto obdobím dieťa prešlo v ktoromkoľvek období. Vtedy sa rozvíja jeho „Ja“. Uvedomuje si seba samého ako samostatnú osobu.
Prestáva o sebe hovoriť v druhej osobe (Sofia chce, Sofia má alebo daj Sofii) a začína o sebe hovoriť v prvej osobe (ja chcem, ja mám, daj mi).
Čiže dieťa postupne poznáva seba, prežíva seba a overuje si svoje možnosti konať samostatne. Chce byť nezávislé a odmieta pomoc ostatných „ja sám“.
No a v puberte potrebuje zasa nájsť seba samého, dostať odpovede na to kto som? Čo chcem? Kam patrím? Čo chcem dosiahnuť?  Aký je zmysel môjho života?
Pokiaľ dieťa nepozná svoju identitu, stáva sa človekom, ktorý sa celý život hľadá, alebo sa nikdy nestál sám sebou a žije iba život druhých ľudí (väčšinou rodičov) a nie ten svoj.

Čo je teda identita?

Je to vedomie jedinečnosti, osobitosti, originality, vedomie seba samého s vlastným názorom, v ktorom sú obsiahnuté rodičovské hodnoty, postoje ale aj vlastné skúsenosti.
Poznáme 4 druhy identity:

• difúzna identita – nenastala kríza identity, dieťa nehľadalo samého seba, ale bolo ovplyvnené inými osobami a svoje názory podriaďuje im.

• predčasne uzavretá identita – dieťa nekriticky preberalo hodnoty rodičov.

• moratórium – kríza identity. Neustále hľadanie a formovanie svojich cieľov. Človek sa celý život hľadá.

• dosiahnutá  identita – dieťa prešlo krízou identity a na základe vlastných skúseností si vytvára svoj názor a buduje hodnoty.

Z toho nám vyplýva, že pokiaľ sa dieťa vôbec nebúri, zo všetkým súhlasí a nemá vlastný názor nikdy nedosiahne plnú identitu.
Preto, keď sa dieťa búri, či už v prvom období vzdoru (2-5 rokov) alebo v druhom období vzdoru (puberta), tak majme na pamäti, že sa chce stať samým sebou.
Nepozerajme sa teda na deti ako na zlé a neposlušné, ale ako na niekoho, kto sa potrebuje nájsť a vyformovať v človeka s vlastným názorom a skúsenosťami.
Treba ešte poznamenať, aby sme rozlišovali vzdor od zámernej neposlušnosti dieťaťa, pretože sú to dve rozdielne veci.

Prvé obdobie vzdoru

Prvý vzdor začína v súvislosti s rozvojom myslenia a vedomia. Najskôr si dieťa uvedomuje svoje telo a potom svoju psychiku.
Sebavedomie a vôľa sa vo veku 2 až 5 rokov iba formujú, preto sú veľmi zraniteľné. V tomto období by dieťa malo získať základnú dôveru v seba a v svoje schopnosti.
V prvom období sa práve v období vzdoru učí rozprávať a nevie si povedať, čo chce a prečo to tak chce. Chce sa však osamostatniť a byť nezávislé.
Zvyčajne odmieta požiadavky dospelých, je tvrdohlavé, zámerne robí opak toho, čo požaduje dospelý a stavia na aktívnom odpore (plač, krik, hádzanie sa o zem).
Prvý vzdor sa podľa psychológov chápe ako prirodzený jav, ako určitá osobitosť vývinu sebavedomia a vôle dieťaťa.
Vzdorovité správanie je vlastne cvičením svojho ja tým, že sa odlišuje od „nie ja“. Nedá sa to nijak inak, ako tým, že dieťa chce niečo iné ako druhý človek, že odporuje vonkajšiemu svetu. (zdroj:https://najmama.aktuality.sk/clanok/251227/obdobie-vzdoru-trochu-inak-co-ak-sa-nan-pozriete-z-celkom-inej-strany/_)

 
Pokračovanie článku TU 

E-book od autorky článku 

Ako efektívne zvládať vzdor dieťaťa nájdete na 

www.annahvizdakova.sk