Ako budovať krok po kroku sebavedomie dieťaťa

AUTOR: Anna Hvizdáková

 Každý rodič chce, aby jeho dieťa bolo sebavedomé. Sebavedomie sa začína budovať v útlom detstve, jeho základy kladú rodičia. Malé dieťa sa nevie ohodnotiť, vychádza z toho, čo mu sprostredkuje okolie. Ak sa rodičia k nemu správajú ako k samostatnej jedinečnej osobnosti, z ktorej sa tešia a podporujú v tom, čo jej je vlastné, dostane dobré základy.

Čo je sebavedomie?

Je to uvedomovanie si svojej vlastnej hodnoty. Človek sa musí predovšetkým dobre poznať, aby si bol vedomý svojich pozitívnych i negatívnych stránok. Vedieť, že v niečom je dobrý, iné mu robí ťažkosti, ale nebrať to tragicky, nemyslieť si, že ak nie je úplná špička, je horší alebo menej hodnotný človek.

Ideálne je, keď si dieťa predstavuje a hovorí, aký by chcel byť a čím by chcel byť.

Niekto povedal:

Nie sme to, čo si o sebe myslíme …

Nie sme ani to, čo si o nás myslia iný …

Sme to, čo si myslíme, že si o nás myslia druhí.

Každý z nás hodnotí to, čo si podľa nášho názoru o nás myslia druhí ľudia. „Učiteľka o mne hovorí, že som k ničomu, nič sa mi nedarí. Má pravdu, nič neviem urobiť na poriadok.“

„Mama si o mne myslí, že som šikovný a keď chcem všetko dokážem. Ja to dokážem, mama mi verí a ja viem, že na to mám“.

 Ako budovať sebavedomie dieťaťa krok po kroku:

1.                  Vytvoriť dobré rodinné zázemie:

Milovať dieťa a dávať mu to najavo dotykmi (hladiť, objať, túliť sa, štekliť sa ...),  nešetriť slovami (milujem ťa, som rada, že ťa mám, som na teba pyšná, ďakujem),  rešpektom (dieťa počúvať, nie vypočuť, aj jeho potreby niekedy uprednostniť pred svojimi, správať sa k nemu s úctou) , pocitom istoty (pravidlá rodiny, dieťa nech sa môže vždy na vás spoľahnúť, nech vie, že mu pomôžete bez zbytočnej kritiky a že mu rozumiete – vžiť sa do jeho situácie, pocitov a nie ich hodnotiť), pocitom dôvery (hlavne plniť si svoje slová a sľuby) a pocitom hodnoty ( dieťa milovať, ale mu aj veriť vo všetkých smeroch, byť pre rodičom dôležitý, mať možnosti vlastného názoru a rešpektu).

Vytvoriť kompletnú (manželstvo muža a ženy), šťastnú rodinu a dobré rodinné prostredie (čo najmenej hádok, veľa spoločných zážitkov, záujmov a pár dobrých pravidiel rodiny).

Pekne to povedal James Dobson „Deti proste do zoznamu „Čo mám urobiť“ nejako nezapadajú. Byť dobrým rodičom je časovo náročné. Stojí to čas, viesť deti ku knihám – stojí to čas, púšťať si s nimi šarkana, hrať s nimi futbal a skladať skladačky.  Stojí to čas, ešte raz si vypočuť, ako si naše dieťa rozbilo koleno a ako to bolo s vtáčikom, ktorý mal zlomené krídlo. Práve toto sú stavebné kamene sebavedomia dieťaťa“

2.                  Dieťa by malo vedieť kto je a poznať svoju hodnotu:

Dieťa je: dieťa,  Božie stvorenie, je zodpovedné za svoje správanie a za svoj život- o tom hovorím v ebooku ( Vzdorovité dieťa? STOP! Ako vychovať zo svojich detí vyrovnaných a úspešných ľudí). 

Ukázať dieťaťu, že fungujú v živote rôzne postavenia (Boh, rodič, učiteľ, starý rodič, spolužiaci,...) a vysvetliť mu akú úlohu práve zohráva ono. Podľa toho, by sa potom malo správať. Z dieťaťa sa stáva to, čo mu od malička hovoríme, že je. Rodič rozhoduje o tom, akým smerom sa bude sebavedomie dieťaťa uberať.  O sile slov a viere v dieťa sme tiež hovoríme v hore uvedenom ebooku v kapitole   „zmena mysle“.

Rodič, učiteľ môže ducha dieťaťa poškodiť veľmi ľahko zosmiešňovaní, neúctou, hrozbami, že mu odoprú lásku a slovným odmietaním.

Poznať svoju hodnotu: mať jasno v tom, v čom som dobrá/ý a to rozvíjať a vzdelávať sa . Vedieť, že nikto nevie všetko dokonale a rozpoznať to, čo mi až tak dobre nejde. 

Tiež by dieťa malo vedieť odhadnúť svoje reálne možnosti (Som dobrý vo futbale, no v škole mi to až tak nejde).  To neznamená, že by sa mal prestať učiť, ale malo by to dieťaťu spôsobiť pocit kompenzácie  (niekto sa dobré učí, ale zlé hrá futbal- ja hrám futbal excelentne, no v škole mi to až tak nejde). Dieťa sa nezačne tak podnecovať, neveriť si, cítiť sa neisto, pretože vie, že aj ono je v niečom dobré.  Nestráca svoje sebavedomie, ale ho buduje poznávaním seba.   

Každý človek je na niečo užitočný pre druhých, každý má hodnotu.

Hodnotu dieťaťa zistíme pozorovaním, počúvaním a skúšaním nových vecí.

Hodnota v kráse a inteligencií je veľmi krátkodobá, preto sa snažme nájsť a budovať lepšie hodnoty človeka (láska, dobrota, milosť, radosť, optimizmus, pomáhať a myslieť aj na druhých, … ). Tieto hodnoty im najlepšie vštepíme tak, že my – rodičia podľa toho budeme žiť. Budeme pomáhať starším ľuďom s nákupom, kupovať si notabene, zanesieme susedom koláče, čo sme napiekli, budeme sa často usmievať a pozerať na problémy s optimizmom, budeme odpúšťať a viac sa k odpusteným veciam nevracať a milovať druhého ako seba samého.

Podnecujte dieťa už od predškolského veku, aby niečo dobre vedelo, aby v niečom vynikalo. Je jedno, či hudba, kreslenie, počítanie, cudzie jazyky alebo šport. Je veľmi nebezpečné poslať dieťa do dospievania bez akýchkoľvek vedomostí, zvláštnych znalostí, bez možnosti kompenzácie – hovorí James Dobson.

3.                  S pribúdajúci vekom narastať sloboda a zodpovednosť dieťaťa:

•                     Každý rok môže dieťa o niečo viac rozhodovať o sebe, o tom, čo si oblečie, o svojom voľnom čase, o tom, čo si kúpi, s čím sa idete hrať a pod. .

•                     Môžete už od 3-4 rokov učiť dieťa princípu financií. Každý týždeň dať vreckové, vysvetliť dieťaťu ako fungujú peniaze a čo by s nimi mal robiť. Na dieťati však musíme nechať rozhodnutie ako s nimi skutočne naloží. Ak si nebude pýtať radu, neradiť mu, nestarať sa do toho ako s nimi hospodári. Nechajme deti, aby sa samy poučili o princípe financií. Všetko minieš na stravu hneď prvý deň, tak ostatné dni budeš hladný.

•                     Sloboda rozhodnutia – vždy by sme mali myslieť na to, aby sa dieťa mohlo rozhodnúť čo urobí. Používať tak vety, také vysvetlenia, minimálne vždy použiť dve možnosti,  aby v nich dieťa videlo, že je rozhodnutie na ňom a za svoje rozhodnutia aj ponesie zodpovednosť. „Chceš červené alebo žlté tričko? Ideme dnes na kone alebo na plaváreň? Pozbierame kocky rýchlo a pôjdeme sa hrať inú hru alebo strávime tento čas pomalým zbieraním kociek a na druhú hru nám čas už nezostane?“

•                     Zodpovedne si dieťa plní svoje povinnosti (domáce úlohy, domáce práce,  nemešká, zodpovedne chodí na krúžok, a poctivo cvičí). Ak naučíme dieťa zodpovedne pristupovať ku každej práci naučí sa disciplíne, spoľahlivosti, pracovitosti a to sú vlastnosti sebavedomého človeka. Môžeme ich učiť že to, čo práve robím, robím na 100%, najlepšie ako viem a s radosťou. Keď si dieťa už nejaký cieľ dalo, tak nech sa tak ľahko nevzdá, ale nech chce cieľ dosiahnuť aj popri mnohým problémom a za cenu vlastnej pohodlnosti. Stanovuje si nové a nové dosiahnuteľné ciele.

4.                  Komunikácia má na sebavedomie veľký vplyv.

Ako dieťa naučiť komunikovať nájdeme v ebooku „Vzdorovité dieťa? STOP! Ako vychovať úspešného a vyrovnaného človeka“. Tu je ešte pár typov, čo je pri budovaní sebavedomia ohľadne komunikácie dôležité:

•                     Čítanie: Dieťa by malo vedieť dobre čítať a zrozumiteľne rozprávať. Najskôr si dieťa buduje vzťah k čítaniu tým, že sa mu predčíta. Potom sa v škole učí čítať a hneď prvý rok by sme na čítanie mali byť prísny a naučiť dieťa dobre čítať, tým, že bude dieťa  doma veľa čítať.  Kto veľa číta je inteligentnejší, má väčšiu slovnú zásobu, je istejší a tiež  dieťa, ktoré vie dobre čítať sa aj lepšie učí.

•                     Humor: Vedieť humor pochopiť a aj ho vyprodukovať. Môžeme po ceste domov zo škôlky, školy si navzájom s deťmi rozprávať vtipy. Na internete si určite nájdete mnoho vtipov podľa veku dieťaťa. Napríklad k  našej téme: „Viete čo je maximálne sebavedomie? Keď sa červík vyberie na ryby“ . Vtipný ľudia sú žiadanejší, sú obľúbenejší a to dodáva aj pocit sebavedomia.

•                     Vedieť sa  naučiť hovoriť dobré slová o sebe – som šikovný, darí sa mi, som sebavedomý, viem pekne kresliť, tancovať, hrať na klavíri … .

•                     Vedieť jednoducho a zrozumiteľne povedať svoj názor, svoju požiadavku – „chcem piť“ povie dieťa  a mama už mu podáva piť. Takto nie. Nabádajte ho k tomu, aby povedal,  čo presne chce „mama podaj mi prosím pohár vody“ 

•                    Vedieť pomenovať svoje pocity – odkryť svoje pocity a pomenovať ich. Môžeme sa dieťaťa spýtať „Čo by si teraz potreboval? Povedz ako sa cítiš uľaví sa ti“.

•                     Vedieť zvládať negatívne emócie – najlepší spôsob, ako zvládnuť negatívne emócie je ich vysloviť (som nahnevaná, urazená, smutný, hanbím sa).

•                     Vedieť zniesť a povedať kritiku.

•                     Vedieť presadiť svoju požiadavku, ale tiež vie aj nevhodnú požiadavku odmietnuť.

•                     Vedieť poprosiť o pomoc, o láskavosť- dieťa spadne a hneď ho dvíhame zo zeme. Nechajte ho, ak si veľmi neublížilo, aby vás poprosilo o pomoc.

•                 Vedieť povedať a prijať kompliment – „maminka dnes sa mi veľmi páčiš. Ďakujem , aj mne sa páči, čo som namaľoval“.

•                     Vedieť počúvať a pýtať sa na podrobnosti.

•                     Vedieť si získať rešpekt –  tak, že budeme rešpektovať najskôr dieťa my.

Sebavedomé dieťa podľa J Melgosy a R. Posse:

1.                  Vie, že sa nemusí všetkým páčiť.

2.                  Neprispôsobuje sa tomuto svetu, ale chce byť jedinečný.

3.                  Má sklon prejavovať zdravé správanie bez nekalých úmyslov.

4.                  Nehľadajú na druhých chyby, ale radujú sa z dobrej správy.

5.                  Má istotu a vieru vo svoje schopnosti, zručnosti.

6.                  Optimisticky pristupuje s novým výzvam a k úlohám.

7.                  Má emocionálnu pohodu – cíti sa dobre sama zo seba, je šťastnejšie a zaujímavejšie.

8.                  Je tvorivejšie, úspešnejšie a schopnejšie vo všetkých činnostiach.

9.                  Prirodzenejšie a spontánnejšie nadväzuje spoločenské vzťahy a priateľstvá.

10.              Nebojí sa výziev, práve  naopak, pokladá ich za ciele, ktoré chce dosiahnuť.

Dr. Jaseph Bobitt, známy detský psychológ, to vyjadril takto:

„Prieskumy ukazujú, že dieťa s najnižším sebavedomím je také, ktoré u stolu pri spoločnej večeri nesmie povedať ani slovo. O stupienok lepšie je na tom dieťa, ktorému je u stolu dovolené celý rozhovor riadiť. Najvyššie v tomto zoznamu stojí dieťa, ktorého rodičia povedia: „Áno, môžeš prehovoriť – až na teba príde rada“. Z tohto výroku vyplýva, ako  je dôležitá pre citové bezpečie a zdravé dieťa rovnováha medzi láskou a uplatňovaním zdravej rodičovskej autority.“

Ako vidíme, budovanie sebavedomia je celá veda :). Od dobrého rodinného prostredia, pozitívnych slov, dostatku slobody a zodpovednosti až po komunikáciu.

 



Všetko sa to nedá napísať do jedného článku. Preto viac o pozitívnom vyznávaní, o zdravej rodičovskej autorite, o formách komunikácie, kedy a ako komunikovať s dieťaťom, aby sme medzi sebou mali dôveru, lásku, pokoj a harmóniu nájdete v ebooku 

Ako efektívne zvládať vzdor dieťaťa

Verím, že vám tento článok vám pomôže  o niečo viac vybudovať u dieťaťa jeho pevné sebavedomie.

                           

Ako vychovať šťastné a sebavedomé deti

Viete, aký ste typ rodiča? 

Zadarmo sa OTESTUJTE a budete vedieť, čo robíte vo výchove detí dobre a čo môžete ešte vylepšiť.